Aj keď utorkové stretnutie lídrov Európskej únie v Bruseli bolo najmä o hľadaní nového šéfa Európskej komisie, minimálne porovnateľný záujem vzbudzovala druhá téma neformálneho summitu - Ukrajina.
Slovenský premiér Robert Fico po stretnutí povedal, že ukrajinské prezidentské voľby rešpektovalo aj Rusko, a preto teraz nie je dôvod, aby Únia zaviedla tvrdé ekonomické sankcie.
K rusko-ukrajinským vzťahom premiér povedal, že nás Ukrajina oklamala v roku 2009 brutálnym spôsobom.
„Nepomohli nám a špekulovali do poslednej chvíle,“ povedal Fico s tým, že Ukrajina nám kradla plyn.
V januári 2009 počas plynovej krízy prestalo Rusko dodávať plyn na Ukrajinu, a tým pádom sa zastavili aj dodávky do zvyšku Európy. Aj na Slovensku sa preto vypínali fabriky, kým nezačal prúdiť plyn na Slovensko zo západu reverzným tokom.
Pri vypuknutí krízy vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek povedal, že nám Ukrajinci sľúbili dodávky aj v prípade, že Rusi dodávky stopnú.
Pravdivosť tohto tvrdenia, na ktoré teraz zrejme premiér narážal, sa nikdy neoverila.
Problémy s ruským plynom v zime
Na adresu Ruska Fico v utorok povedal, že „ak by chcel dnes niekto narábať s plynom ako so zbraňou, tak to nerobí v lete, ale 1. januára“.
Premiér zrejme myslel to, že spotreba plynu je v zime oveľa väčšia aj preto, lebo mnoho teplární využíva plyn na kúrenie.
Ak by však Rusko prestalo dodávať plyn na Ukrajinu už teraz, v zime by zrejme aj tak nastal problém. V lete sa totiž vždy musia naplniť zásobníky na Ukrajine, aby bol v zime dostatočný tlak pre zabezpečenie dodávok do Európy.
Fico okrem toho zdôraznil, že jediným možným kandidátom na eurokomisára zostáva doterajší podpredseda eurokomisie a jednotka na kandidátke Smeru Maroš Šefčovič.
K rekordne nízkej volebnej účasti na Slovensku povedal, že je v politike 23 rokov a myslel si, že jej rozumie, ale v tejto chvíli nerozumie, prečo majú slovenskí voliči taký vlažný postoj, keď na „Slovensko natieklo toľko miliárd z Európskej únie“.
Juncker má podporu europarlamentu
Niekoľko hodín pred večerným stretnutím európskych lídrov sa pomer síl v súboji o nového šéfa Európskej komisie výrazne zmenil.
Európsky parlament sa jednotne postavil za bývalého luxemburského premiéra a kandidáta víťazných ľudovcov Jeana-Clauda Junckera a dal šéfom štátov a vlád jasne najavo, že majú akceptovať výsledok volieb do Európskeho parlamentu.
Kohokoľvek lídri na post šéfa eurokomisie nominujú, musí podľa Lisabonskej zmluvy dostať podporu europarlamentu.
Junckera, ktorého ľudovci piaty raz po sebe vyhrali eurovoľby, v utorok podporil aj jeho rival a kandidát druhých socialistov Martin Schulz.
„Dúfam, že Juncker bude nominovaný a rešpektovaný Európskou radou (európski lídri),“ povedal novinárom Schulz, ktorý bol ešte v pondelok pripravený o post zabojovať sám. Hneď však dodal, že ak sa tak nestane, šancu by mal dostať druhý v poradí, teda on.
Juncker tak získal podporu europoslancov, ale nemá potrebnú podporu všetkých európskych lídrov.
Cameron využije všetky prostriedky
Nemecká kancelárka Angela Merkelová Junckera krátko pred neformálnou večerou lídrov jasne podporila. „Jean-Claude Juncker je náš kandidát na post šéfa Európskej komisie,“ povedala novinárom.
Proti presvedčenému Európanovi a zástancovi eura je však maďarský premiér Viktor Orbán aj britský premiér David Cameron, ktorý na rok 2017 pripravuje referendum o vystúpení Británie z Únie.
„Junckera by premiér Cameron nestrávil. Je to presne ten druh Supereurópana, ktorého v žiadnom prípade nechce na čele Európskej komisie,“ povedala pre Spiegel Online britská diplomatka.
Naznačila, že Cameron použije všetky prostriedky, aby uspel. Bude pripomínať Junckerove škandály v domácej politike i jeho problémy s alkoholom.
Cameron už pred eurovoľbami začal dávať dokopy premiérov, ktorí by s ním hlasovali proti Junckerovi. Potrebuje šesť ďalších lídrov, aby Juncker nezískal kvalifikovanú väčšinu. Podľa agentúry Reuters už má Cameron na svojej strane Maďarov, Írov, Švédov i Slovincov.
„Prví sú na rade európski lídri a u nich má určite väčšiu podporu Juncker ako Schulz, keďže Juncker bol jedným z nich a volí miernejšie vyjadrenia ako Schulz,“ hovorí Eckart Stratenschulte z Európske akadémie Berlín.
Cameronovi na summite načúval napríklad francúzsky prezident Francois Hollande. Zopakoval dokonca jeho výzvu obmedziť právomoci Európskej komisie, kým v minulosti volal po silnej Únii.
Pri obmedzení právomocí získal aj podporu Holandska. „Reakciou na hlasovanie je menej pravidiel a menej zasahovania zo strany Európy,“ vyhlásil holandský premiér Mark Rutte.
Šancu má aj šéfka MMF Lagardová
Robert Fico po summite povedal, že Slovensko nebude patriť ku skupine štátov, ktoré by blokovali voľbu Junckera.
„Slovenská vláda rešpektuje víťazstvo ľudovcov a v žiadnom prípade nechcem byť súčasťou blokovacej menšiny, ktorá by bránila Junckerovi stať sa šéfom Európskej komisie.“
Nejde len o voľbu nového šéfa eurokomisie. Obsadzujú sa aj ďalšie kľúčové posty, kde sa bude zohľadňovať príslušnosť k politickej frakcii, k členskej krajine, ale aj to, aby boli vo funkciách zastúpené aj ženy.
Brusel čaká asi najrozsiahlejšia výmena za posledné roky. Končí prvý šéf Európskej rady Herman Van Rompuy, šéf Európskej komisie José Manuel Barroso i prvá šéfka zahraničnej politiky Catherine Ashtonová. Z Európskej komisie navyše odchádza do dôchodku asi 60 percent skúsených manažérov.
Kým sa lídri nedohodnú na všetkých, nebude zrejme známe ani meno nástupcu José Manuela Barrosa.
„Ak Juncker neprejde, bude sa asi hľadať niekto iný z radov politikov ľudovcov (EPP) ako fínsky premiér Jyrki Katainen, írsky premiér Enda Kenny alebo šéfka MMF Christine Lagardová. Niektorí bruselskí analytici hovorili už pred voľbami off record o tom, že nominácia Junckera do kampane je len spôsob, ako ho odstrániť definitívne z európskej politickej mapy, lebo vedia, že je nepriechodný,“ povedala pre SME Zuzana Gabrižová z euractiv.sk.
