SME

Pestrejšie, ako by ste čakali. V akých bytoch žijú Slováci?

Pestrejšie, ako by ste čakali. V akých bytoch žijú Slováci?

Spočítali sme, aké rozloženia bytov sú u nás najčastejšie. Aké sú najčastejšie problémy bytov a čo si všímať pri kúpe?

[content type="longread-pos" pos="full"]

Spočítali sme, aké rozloženia bytov sú u nás najčastejšie.
Aké sú najčastejšie problémy bytov a čo si všímať pri kúpe?

[/content]

[content type="longread-pos" pos="full"]

otv2.jpg

Foto: SME - Vladimír Šimíček

[/content]

[content type="longread-pos" pos="left"]

Autor:
František Múčka

mucka.jpg

[/content]

Keď sa hovorilo o panelových bytoch, zaužívala sa slušnosť, že treba spomenúť, aké rozličné osudy sa za betónovými stenami odohrávajú. Aby sa zvýraznilo, že keď už sú tie paneláky taká monotónna sivota, aspoň život je pestrý.

Za posledné roky sa ujal aj ďalší spôsob, ako potlačiť obraz nudného socialistického paneláka v našich mysliach. So zatepľovaním domov prišli s polystyrénom na steny domov aj rozličné farby a vzory. Hoci, ako to pri nadšeneckom experimentovaní býva, nedá sa povedať, že to dopadlo vždy len dobre.

Staré bytovky však skrývajú viac pestrosti, ako sa zdá. Naše paneláky sú galériou stoviek odlišných predstáv ľudí o tom, ako má vyzerať dobrý byt.

Pestrosť pôdorysov, ktorú naše sivé či namaľované paneláky v sebe skrývajú, sa vzhľadom na počet obyvateľov našich miest dá označiť za mimoriadnu a bolo by škoda ju ignorovať. Preto sme sa rozhodli venovať tejto téme viac času, úsilia a priestoru, ako je v denníku zvykom.

[content type="longread-pos" pos="left"]

Obsah:

[/content]

Psychológovia hovoria, že je celkom normálne, že zateplené paneláky pripomínajú svojou fasádou nedohraný tetris alebo obrázkové psychotesty.

Ľudia, ktorí sa pred desaťročiami nasťahovali do bytovky obtiahnutej jedným z mnohých odtieňov husákovskej sivej, neverili, že sa tej farby raz budú môcť zbaviť.

Keď tá chvíľa prišla, tak to jednoducho emočne nezvládli a uleteli. Nemohli ich zastaviť ani úradníci alebo odborné posudzovanie. Potrebujeme čas, aby sme sa prispôsobili.

Pestrejšie, ako by ste čakali

Aj keď boli všetky paneláky pred rokmi postavené ako sivé náhrobky s epitafom Tu leží neznáma fantázia, neboli také monotematické, ako sa o nich hovorí. V skutočnosti boli veľmi pestrou džungľou kreativity a niekedy dosť bláznivej. Aj keď to zvonka nebolo vidno.

Reč je o pôdorysoch bytov. Ak nie ste megaloman, ich počet vás zrejme zaskočí. Ak dnes architekt niečo nakreslí a spĺňa to normy, tak sa to tak postaví. Socialistická paneláková rýchlostavba vyžadovala vyššiu koordináciu systému.

Najlepší spôsob, ako opísať stavbu panelákových bytov, je prirovnať ich ku skladačke. Postavíte z nej len domček takých rozmerov a tvarov, aké kocky máte k dispozícii. Presne tak to bolo aj s panelákmi, len tie neboli také variabilné ako lego. Jedna súčiastka bola napríklad celá stena vrátane diery pre okno. Jej rozmery sa meniť nedali.

Projektanti vedeli, aké skladacie súpravy sa vyrábajú alebo majú začať vyrábať a podľa toho, čo sa z nich dalo postaviť, kreslili byty. Na stavby sa tak nevozili cement, štrk či tehly, ale dielce vyrobené vo fabrikách, z ktorých sa byty spájali. Skladačkové dielce volajú stavbári prefabrikáty. Ich hlavná výhoda bola, že sa vyrábali ako na páse. Teda výrazne rýchlejšie, ako keby sa robili priamo na stavbách.

Jedno balenie skladačiek sa nazýva stavebná sústava. Nešlo o náš vynález, používal sa aj na Západe. A nevynašli ho komunisti, stavebnú prefabrikáciu používal už Baťa.

Ako skladačky

[content type="longread-pos" pos="left"]Širokú ponuku bytov na predaj a prenájom nájdete aj na reality.sme.sk[/content]Vo veľkom sa systém skladačiek začal u nás používať v päťdesiatych rokoch. Odvtedy sa na Slovensku využili tri desiatky stavebných sústav.

Ich základná úloha bola, aby sa z nich dali zmontovať byty s rozličným počtom izieb, s použitím rovnakých typov prefabrikátov. Vďaka pomerne vysokému počtu sústav, ktorý sa u nás za tie roky používal, dnes máme vysoký počet rozličných bytov.

Ich variabilitu si môžeme ukázať na trojizbových bytoch. Sú to najčastejšie byty, je ich takmer pol milióna. Ak bývate v bytovom dome, tak na päťdesiat percent bývate v trojizbáku. Preto sú to aj s veľkým odstupom najobchodovanejšie typy bytov.

Podobne ako pri skladačkách aj pri bytoch platí, že z tých istých súčiastok sa tie isté veci dajú poskladať viacerými spôsobmi. Napríklad ich môžete zrkadlovo otočiť. A presne to s nimi aj architekti robili. Potom tie pôdorysy vyzerali takto:

[content type="longread-pos" pos="full"]byty-zrkadlove.jpg

[/content]

Takéto čarovanie však budeme považovať za jeden typ pôdorysu. No tam sa kúzla nekončia. Dalo sa hýbať tým, ako budú umiestnené balkóny, loggie alebo dokonca koľko ich bude.

Ak vám niekto na návšteve povie, že videl presne taký istý byt, akurát mal viac balkónov, tak vás nemusí nutne chcieť nahnevať, naozaj sa mu to mohlo stať.

Toto sú reálne v praxi použité varianty vyššie uvedeného typu pôdorysu:

[content type="longread-pos" pos="full"]

byty-balkony.jpg

[/content]

Ak vylúčime tie pôdorysy, medzi ktorými sú len malé zmeny, napríklad sú zrkadlovo otočené, dostaneme asi stotridsať rozličných verzií pôdorysov, podľa ktorých sa v Bratislave stavali bytové domy.

Niektoré verzie sa použili v stovkách vchodov, iné len vo dvoch či v troch. Najmenšie ako-tak rozšírené trojizbáky majú okolo 50 štvorcových metrov, najväčšie okolo sedemdesiatpäť štvorcových metrov.

Ako spoznáte dobrý byt

Základné kritériá, podľa ktorých je dobré pozerať na bytové priestory, nám zhrnul Rudolf Lesňák, šéf architektonickej firmy Rules. Veľká časť jeho biznisu je založená na tom, že prekresľuje zlé dispozičné riešenia v bytoch, ktoré nejdú na odbyt. Pôdorysy sme mu ukázali a nechali skomentovať.

Základné princípy si môžeme predviesť na predchádzajúcom pôdoryse. Na rozdiel od ďalších, ku ktorým sa dostaneme neskôr, nemá z pohľadu štvorčlennej rodiny, ktorá si v ňom musí zorganizovať život, žiadnu veľkú chybu či nevýhodu.

Najčastejšie opakovaným architektonickými princípmi dneška sú pojmy denná a nočná časť. Denná sú obývačka a kuchyňa, do nočnej patria spálne. Mali by pôsobiť ako oddelené zóny, kúpeľňa by mala byť dobre prístupná z oboch strán. Ďalším princípom je oddelenie špinavej a čistej časti. Jednoducho povedané, keď vstúpite do bytu, mali by ste mať okamžite priestor na odloženie topánok či kabátov. A ten priestor by mal byť mimo ostatných vnútrobytových trás.

Znie to ako banalita, ale ešte aj dnes sa to v nových projektoch často nedodržiava. Špinavé zóny sú umiestnené často pred kúpeľnou či WC, čím sa obyvatelia bytu dostávajú so špinou do kontaktu pri každej návšteve kúpeľne alebo toalety. Často tiež vidno pôdorysy, ktoré po vstupe do bytu nútia prejsť úzkou chodbou až do priestoru, kde sa zmestí nábytok na odkladanie topánok a kabátov.

Na a potom sa ako kritériá pre spomínaný typ rodiny berie do úvahy, či sú izby priechodné, alebo koľko hluchých priestorov je v byte. Hluchými sú napríklad úzke chodby, kde sa nedá umiestniť žiadny nábytok, a teda sa nedajú nijako využiť, ale zväčšujú rozlohu bytu a stoja peniaze.


Ktorý je naj

Pátrali sme potom, či je takáto pestrosť pôdorysov bežná v porovnaní napríklad s mestami v západnej Európe. Architekti a stavbári, ktorých sme oslovili, sa skôr prikláňali k tomu, že ide o nadštandardne pestrú miešaninu plnú experimentov.

Nie náhodou sme si vybrali práve vyššie načrtnutý typ pôdorysu aj s jeho verziami. Autor projektu akebyty.sk Martin Kilársky, ktorý zmapoval výskyt jednotlivých typov pôdorysov v bytovkách Bratislavy, Košíc a Prešova, nám zrátal, že práve pôdorys na predchádzajúcom obrázku bol tým najčastejšie používaným.

„Ak všetky tieto verzie s malými odlišnosťami zrátame ako jeden typ, zistíme, že v Bratislave je zastúpený až v 303 bytovkách, čo je výrazne najviac,“ hovorí Martin Kilársky. Bez ohľadu na počet loggií všetky verzie spomínaného bytu mali rovnakú úžitkovú plochu: 68,3 štvorcového metra.

Najčastejší byt

byt1b.jpg

Podľa odporúčaní bytových architektov sme pre lepšiu predstavu o možnosti využitia jednotlivých priestorov vytvorili trojrozmerný náčrt tohto bytu. Nešlo nám o vykreslenie ideálneho alebo štýlového zariadenia, ale o náčrt bežného spôsobu bývania. Model ukazuje, čo s daným priestorom robia ľudia najčastejšie - takto nejako vyzerá najčastejší bratislavský trojizbový byt, ak v ňom býva štvorčlenná rodina.

Ako zaujímavosť k spomínanému typu trojizbového bytu spomeňme, že ide o jeden z mála bytov, ktorý počíta s dvojkrídlovými dverami. V tomto prípade do obývačky.

Stručné zhrnutie kvality tohto pôdorysu by mohlo znieť: je dobré, že práve tento byt je najrozšírenejší. Ďalšie dva najčastejšie bratislavské byty majú horšie dispozičné riešenie.

Ak byt posúdime podľa základných princípov, s oboma prižmúrenými očami by kritériami prešiel. Spálňa je umiestnená na najvzdialenejšom konci od obývačky, akoby v oddelenej časti bytu. Obývačka je blízko vchodu, nezasahuje do zóny spálne, kúpeľňa je rovnako ďaleko od všetkých izieb. Vstupná hala umožňuje hneď a pohodlne sa zbaviť topánok a kabátov. Ako nevýhodu možno spomenúť, že najmenšia izba má dvere umiestnené v strede steny, čo znižuje možnosti na usporiadanie väčšieho nábytku. V tomto prípade je to daň za prívod svetla do chodby.

Byt s otvorenou kuchyňou

byt-2.jpg

Druhý najrozšírenejší byt je trojizbový byt vo 260 bratislavských panelákoch, najmä z Dúbravky a z oblasti Dolné hony - Vrakuňa - Podunajské Biskupice. Je o niečo menší, má 64,9 štvorcového metra. Pre bežnú rodinu je problematickejší nielen pre menšiu rozlohu.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C3DXD na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čítajte ďalej

SME.sk Najnovšie Najčítanejšie Minúta Video
SkryťZatvoriť reklamu