Píše Róbert Ondrejcsák
riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy (CENAA)
a bývalý štátny tajomník MO SR vo vláde Ivety Radičovej
Budú naši vojenskí piloti lietať na švédskych gripenoch, aké sú plány s novými vrtuľníkmi a čo s tankami, budú sa rušiť nadbytočné základne? O týchto a ďalších dôležitých otázkach sa nehovorí tak otvorene, ako by sa malo.
Bezpečnostná politika nebola ani v roku 2013 centrálnou témou politických debát, hoci uplynulý rok bol svedkom „strategických momentov“, ktoré môžu dlhodobo ovplyvniť našu bezpečnosť.
Najdôležitejším výstupom ministerstva obrany bola Biela kniha o obrane. Vydanie takéhoto dokumentu je hlavnou udalosťou pre ministerstvá obrany v každom štáte, keďže ide o dokument určujúci charakter, štruktúry, poslanie a výzbroj ozbrojených síl. Nie však u nás: žiadna prezentácia bezpečnostnej komunite, médiám.
Ako keby ministerstvo celú záležitosť bralo ako povinnosť, prezentovalo prepracovanú a výrazne zovšeobecnenú verziu zdedeného dokumentu, ale nechcelo prezentovať nič podrobné. A to sa odzrkadlilo aj na charaktere Bielej knihy.