Kategória čísla sa vo všeobecnom povedomí nezvykne chápať ako problematická. Zo školy si odnášame jednoduché poznatky: máme jednotné a množné číslo, ktoré vyjadrujú protiklad jeden – viac.
Potom trénujeme pravopis: prvý pád množného čísla mužských mien (veselí študenti, zúriví psi/zúrivé psy), zámeno on v množnom čísle (oni chlapi/ony ženy, deti, stromy), vymedzovacie zámeno sám (muži ostali sami/ženy, deti, stromy ostali samy).
Keď však poodstúpime od tohto minima a začneme sa, povedzme, hrať s pádmi podstatných mien v množnom čísle, celá vec i naše jazykové sebavedomie sa naštrbia.