Keď holandská jachtárka LAURA DEKKER v trinástich rokoch oznámila, že plánuje ako najmladšia na svete sama oboplávať svet, holandské úrady sa vzbúrili a desať mesiacov jej snahu blokovali.
Nakoniec vyrazila a v šestnástich rokoch svoju cestu úspešne dokončila. V rozhovore pre SME hovorí, že deťom dnes chýba sebadôvera, že niečo dokážu sami. Na Slovensko príde 28. marca prednášať na festival Hory a mesto.
Pred desiatimi rokmi ste trinásťročná oznámili, že budete najmladší človek, čo sa pokúsil sám oboplávať zemeguľu. Pamätáte si, ako ste sa vtedy cítili?
Bolo to šialené a trochu absurdné. Zrazu k tomu mal každý čo povedať. Mala som sen, ktorý som naozaj chcela realizovať. Bola som o tom dlho presvedčená a pripravovala som sa na to.
A zrazu mi ľudia hovorili, že to nesmiem spraviť a že je to celé bláznovstvo. Je veľmi zvláštne prejsť od toho, že máte sen, k tomu, že sa na vás sústredí celý svet.
Kto vám hovoril, že to nie je dobrý nápad?
Hlavne holandský úrad pre starostlivosť o deti, ako aj predstavitelia holandskej vlády.
Čo bola pre vás najabsurdnejšia skúsenosť s políciou alebo úradmi?
Najabsurdnejšie asi bolo, že ľudia z holandského úradu pre starostlivosť o deti nič nevedeli o deťoch, ani sa o mňa v skutočnosti nezaujímali. Ani sami nemali deti. Povedala som im, aké mám ťažkosti, že mám problémy so spánkom, no ich to vlastne nezaujímalo.
Bola táto cesta pre vás rebéliou proti systému?
Nie, vôbec. Len som chcela vidieť a spoznať svet. Chcela som cestovať a tiež spoznať samu seba, byť sama sebou. Cítila som sa, že na mieste, kde som žila, ako aj v škole sa nemôžem správať podľa toho, aká v skutočnosti som, robiť to, čo ma naozaj baví.
Schvaľovali obaja vaši rodičia váš plán?
