SME

Udalosti roku 1918: Zmizol Kyklop, objavil sa Tarzan a smrť si našla nové zbrane

Ako vyzeral život pred sto rokmi?

Romanovovci. (Zdroj: wikipédia)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu


Nie je ťažké spomenúť si, aké udalosti hýbali rokom 2018. Ideme stále vpred, málokto sa obzrie dozadu. No práve v minulosti ležia odkazy. Ak ich správne odčítame, možno máme ešte šancu zmeniť svet k lepšiemu.

Takto vyzeral život v roku 1918. Jeden nápad, jedno slovo, myšlienka a všetko bolo odrazu inak ako dovtedy.

27. január

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do kín prichádza Tarzan z rodu opíc

V januári 1918 vznikol film s jednoduchým názvom: Tarzan z rodu opíc. Nakrútili ho podľa knižnej predlohy, ktorá sa stretla s veľkým úspechom.

Jej autor Edgar Rice Burroughs príbeh napísal pre americký šestákový časopis - syn anglického lorda sa v ňom dostane do džungle, kde sa stane kráľom zvierat.

Príbeh plný nepravdepodobných až nelogických situácií, v ktorom víťazí pekný inteligentný biely muž nad džungľou, je odrazom čias oslavujúcich kolonializmus.

Medzi komické fakty patrí aj to, že Tarzan sa naučí úplne sám čítať z knižky objavenej v džungli, alebo absencia základných znalostí o prírode, pre ktorú sa opice správajú celkom absurdne.

Tarzan v ďalších častiach dokonca pod zemou nájde Atlantídu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Napriek týmto absurditám sa „kráľ pralesa“ radí medzi postavy, ktoré boli najčastejšie sfilmované. Prvý z dlhej série bol práve nemý film z roku 1918 v réžii Scotta Sidneyho.

Nakrúcali ho v americkej Louisiane, kde využili tamojšie močiare ako kulisy pre africkú džungľu. Hlavnú rolu v ňom hral Elmo Lincoln a Tarzanovou Jane bola Enid Markeyová.

30. január

Narodil sa Leopold Lahola

Na konci januára 1918 sa narodil jeden z našich najoriginálnejších spisovateľov 20. storočia Leopold Lahola. Jeho osudy odrážajú všetky základné traumy pohnutého storočia.

Vyrastal na Orave v židovskej rodine pod menom Leopold Friedmann a postupne ho perzekvovali oba totalitné režimy. Za fašizmu nemohol študovať, deportovali ho do pracovného lágra, potom sa aktívne zúčastnil na Povstaní. Po februári 1948 zasa naňho zaútočili komunistickí dogmatici, podľa ktorých nebola jeho tvorba dostatočne marxistická.

Lahola pritom patrí medzi progresívnych umelcov, ktorí do stojatých vôd priniesli modernú literatúru s prvkami existencializmu. U Laholu nešlo o pózu, ale o prežité skúsenosti z vojny - jeho tvorba sa zaoberá hraničnými situáciami v živote človeka.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Medzi jeho diela patria poviedky, divadelné hry vrátane hry Atentát, podieľal sa aj na tvorbe filmových scenárov, napríklad filmu Vlčie diery.

V roku 1949 emigroval a žil v Izraeli, neskôr v Spolkovej republike Nemecko, kde sa venoval filmu.

Krátko pred smrťou začal v Československu nakrúcať film Sladký čas Kalimagdory, no počas jeho vzniku nečakane zomrel v januári 1968. Podľa jeho poviedky Rozhovor s nepriateľom vznikol v roku 2007 rovnomenný film v réžii Patrika Lančariča.

21. február

Vyhynul jediný pôvodný americký papagáj

Volal sa Incas a zomrel sám v klietke v zoo v Cincinnati. Zahynul necelý rok po svojej družke. Bol to posledný karolinský papagáj, no to, že tento druh vyhynul, úrady uznali až v roku 1939. Bol jediným pôvodným druhom papagája v Spojených štátoch amerických.

Tento vták bol výrazne nazeleno sfarbený so žlto-červenou hlavičkou a žil aj v podmienkach, ktoré boli značne vzdialené trópom. Nachádzal sa v oblastiach od južného New Yorku až po Mexický záliv. Žil v starých lesoch pri riekach a hniezdil v dutinách stromov.

Incas prebýval v zajatí a zhodou okolností uhynul v rovnakej klietke ako posledný holub sťahovavý, ktorý bol tiež pôvodným severoamerickým druhom. Posledného karolinského papagája vo voľnej prírode videli pár rokov pred Incasovou smrťou.

Na dôvodoch vyhynutia sa vedci nezhodli. Zrejme šlo o kombináciu rôznych faktorov: straty prirodzeného životného prostredia, poľovania (hlavne farmári ho považovali za škodcu), ako aj chorôb či súperenia o životný priestor s včelami medonosnými.

Možno však takéhoto papagája ešte uvidíme. Podľa niektorých vedcov je to jeden z hlavných kandidátov na obnovu vyhynutého druhu pomocou DNA.

4. marec

Záhadne zmizol Kyklop

Posledné dochované správy o najväčšej lodi amerického námorníctva Cyclops (Kyklop) boli ako z rozprávky: „Dobré počasie, všetko v poriadku.“ Nikto nevyužil tiesňové volanie. A predsa táto loď s vyše tristo ľuďmi na palube a nákladom asi 11-tisíc ton mangánovej rudy navždy zmizla v oblasti Bermudského trojuholníka. Bez stopy.

Naposledy ju videli 4. marca 1918 na ostrove Barbados, kde dopĺňala zásoby na ceste z Brazílie do Baltimoru. Loď sa podľa portálu History pravidelne plavila od roku 1910 bez problémov. Keď USA vstúpili do prvej svetovej vojny, pomáhala dopravovať vojakov a uhlie na pohon iných lodí po celom svete.

Aj preto sa najprv myslelo, že za jej zmiznutím je útok nepriateľskej nemeckej ponorky. To sa však nepotvrdilo.

Ďalšie teórie v nasledujúcich desaťročiach hovorili o obrovskej chobotnici, ktorá loď zhltla, mimozemšťanoch, ktorí ju uniesli, alebo menej senzačnej príčine tragédie, silnej búrke, ktorá však podľa New York Times nikde v okolí nebola.

Ešte pred zastávkou na Barbadose vypukla na lodi menšia vzbura proti kapitánovi, ktorého časť posádky označila za opilca neschopného viesť loď. Kapitán George W. Worley viacerých členov posádky následne uväznil a jedného dokonca popravil.

Potomok jedného z požiarnikov na palube Marvin Barrash sa pustil do hľadania v archívoch na vlastnú päsť. Podľa neho zrejme prišlo k sérii mechanických porúch, k čomu sa pridružil fakt, že posádka nebola zvyknutá na ťažký náklad, ako aj veľká vlna, ktorá zmietla loď na dno. Zároveň vtedy loď možno práve prechádzala nad najhlbšou časťou Atlantického oceánu. Záhada dodnes nie je vyriešená a loď dosiaľ nenašli.

23. marec

Nevydarený trik s guľkou

Americký kúzelník William Ellsworth Robinson, ktorý si postavil kariéru na tom, že sa vydával za čínskeho umelca, prvýkrát na javisku prehovoril perfektnou angličtinou. A boli to jeho posledné slová: „Panebože. Niečo sa stalo. Spustite oponu.“

Život úspešného kúzelníka, ktorý vystupoval pod menom Čchun Ling So-o ukončil nevydarený trik chytania guľky vystrelenej zo zbrane. V nábojovej komore muškety sa vznietil pušný prach, a tak z nej neplánovane vypálila guľka, ktorú nabil umelcov asistent, do artistových pľúc. Zomrel na druhý deň v nemocnici.

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Stalo sa to preto, že Robinson nečistil zbraň po vystúpeniach správne, napríklad vystrelením nábojov, ako bola bežná prax. Preto mu v nej zostávali zvyšky pušného prachu, ktoré sa nahromadili a nakoniec spôsobili neplánovaný výstrel.

Verejnosť po Robinsonovej smrti prekvapilo zistenie, že nebol Číňanom. Umelecké meno aj triky takmer presne okopíroval od skutočného čínskeho kúzelníka Čchin Ling Fo-oa. Aby bola ilúzia exotického umelca dokonalá, tvár si líčil na tmavší odtieň, oholil sa, vlasy nosil v chvostíku a obliekal si tradičný čínsky odev. Vymyslel si, že mal čínsku matku, čínsku manželku a triky ho učil čínsky učiteľ. Tvrdil, že nevie po anglicky a s novinármi sa zásadne rozprával len s tlmočníkom.

Prepukla španielska chrípka

Hoci prívlastok svetová sa automaticky pridáva k vojne, ktorá sa skončila v tomto roku, zaslúžila by si ho aj epidémia, ktorá sa práve vtedy prejavila - začala sa prvou vlnou na jar a keď vírus zmutoval, na jeseň udrela s plnou silou. Takzvaná španielska chrípka má pritom nepresný názov. Dodnes sa nevie, kde presne sa prvýkrát prejavila, medzi adeptmi sa už skloňovala Amerika, Čína aj habsburská monarchia.

Šlo o nový subtyp vírusu chrípky, ktorý zaútočil na imunitu ľudí a rýchlo mu podliehali milióny obetí. Dnes uvádzané počty medzi 50 - 100 miliónmi obetí sú však veľmi nepresné.

Prečítajte si tiež: Udalosti roku 1917: Urazený Boh a oholené podpazušie Čítajte 

Predovšetkým nemožno spoľahlivo identifikovať vtedajšie úmrtia, navyše, nedisponujeme žiadnymi údajmi z krajín ako Rusko, Čína či Afrika. Faktom je, že nová chrípka zabíjala v opakovaných vlnách v Európe, ale aj na Aljaške, v Brazílii či na Novom Zélande.

Pôvod pandémie zostáva stále nejasný a ako podotýka rakúsky historik medicíny Harald Sallfellner, je paradoxné, že v strednej Európe sa ohľadom nej prakticky celé storočie nekonal žiadny výskum. Nedávno vydal knihu Španielska chrípka, kde prináša nové zistenia a globálne súvislosti.

Máj

Formujú sa nové štáty

V roku 1918 nebol len rokom vzniku Československa. Vzniklo viacero celkom nových štátov. Niektoré existujú dodnes, iné zanikli zakrátko.

Na nepokojnom Kaukaze oficiálne vyhlásili v máji 1918 Horskú republiku. Jej iný názov bol Republika horalov alebo Horská republika severného Kaukazu. Rozkladala sa na území dnešného Čečenska, Severného Osetska, Ingušska aj Dagestanu. V ruskom revolučnom roku 1917 najskôr vytvorili Zväz národov severného Kaukazu, predsedom výkonného výboru sa stal čečenský vodca Tapa Čermojev, neskôr prijali ústavu a napokon vznikla vláda.

Čermojev bol antikomunista, ktorý sa snažil zastaviť postup boľševizmu a dokázať, že Kaukaz môže mať nezávislosť. Ako ministerský predseda bol na čele Horskej republiky až do roku 1920, keď ju dobyli boľševici. Čermojev zomrel vo švajčiarskom exile a región mal zažiť ešte mnohé pohnuté osudy.

17. júl

Zavraždili ruského cára

Keď ich zobudili o pol druhej ráno v noci s tým, že pre boje sa musia presunúť do suterénu, pokorne a bez strachu sa zobrali a šli. Na smrť. Posledný ruský cár Mikuláš II. s manželkou Alexandrou, štyrmi dcérami Oľgou, Tatianou, Máriou a Anastáziou a synom Alexejom netušili, aký osud ich čaká.

Po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii v Rusku boľševici väznili bývalého ruského cára s rodinou acelé mesiace a presúvali ich z miesta na miesto. Nezabili ich hneď, hoci boli symbolom nenávidenej monarchie. Dokonca sa o nich dobre starali.

V končiacej sa prvej svetovej vojne potrebovali boľševici podľa magazínu National Geographic vyzerať pred ostatnými krajinami spoľahlivo a potrebovali tiež zabrániť invázii cudzích mocností.

Uvažovalo sa o vyhnaní Romanovovcov do exilu. Niektorí ich chceli súdiť, iní chceli, aby navždy zmizli. Jedného dňa však padol rozkaz na ich vyvraždenie.

Stalo sa to v Jekaterinburgu v Ipaťjevovom dome, kde rodina vtedy žila. Všetkých zastrelili, dobodali bajonetom alebo ubili. Trvalo to dvadsať minút. Dve telá pohodili v lese, ostatné spálili a zahrabali neďaleko odtiaľ.

Ich pozostatky desiatky rokov nikto nenašiel a komunisti tajili detaily udalosti. Roky napríklad tvrdili, že Alexandra a Alexej žijú a sú v bezpečí. Sovieti tiež dlho popierali zodpovednosť za vraždu. Stalin oficiálne zakázal diskusiu o tejto téme.

Krátko po smrti Romanovovcov sa začali šíriť klebety, že niektorí členovia rodiny popravu prežili. Objavili sa početní imitátori, medzi nimi aj žena zachránená z kanála v Berlíne v roku 1920, ktorá tvrdila, že je najmladšou dcérou Romanovovcov Anastáziou. Nádej vyhasla, až keď v roku 2008 našli posledné pozostatky členov cárskej rodiny.

Október

Ocenili otca chemickej vojny

Nobelova cena sa občas dostane do rúk kontroverzným osobnostiam. Tak to bolo aj v roku 1918. Za literatúru či medicínu ju neudelili, ale za chémiu ju dostal Fritz Haber, konkrétne za priemyselné syntetizovanie amoniaku.

Tento chemik pochádzal zo židovskej rodiny a asi práve preto sa angažoval ako nemecký vlastenec, konvertoval a ako nacionalista bol absolútne oddaný vlasti. Prejavil sa počas prvej svetovej vojny.

Haber sa označuje za jedného z otcov jej najšpinavšej formy chemickej vojny. Hoci podobnými výskumami sa zaoberali aj ďalšie bojujúce strany, Habera viedla zaslepenosť k výskumu viacerých jedov.

Prečítajte si tiež: Rok 1916. Zblízka tragédia, z diaľky komédia Čítajte 

Stál na čele tímu, ktorý pripravil chlór aj ďalšie smrtiace plyny - osobne sa zúčastnil na použití jedovatých plynov na fronte a dlhodobo obhajoval tento typ zabíjania.

Keď Haber krátko po „úspešnom“ vypustení jedovatých plynov navštívil domov, manželka Clara, takisto chemička, neuniesla tento fakt a spáchala samovraždu jeho armádnou zbraňou.

Haber si nobelovku prevzal až rok po udelení, keďže po vojne bol na zozname vojnových zločincov a skrýval sa. Strašným paradoxom dejín je tiež okolnosť, že veľa jeho príbuzných v ďalšej vojne zavraždili cyklónom B. Ten priviedol na svet práve Haber a vysoko toxický kyanovodík mal pôvodne slúžiť na hubenie hmyzu a hlodavcov vo vojnových skladoch.

29. októbra

Skauti založili poštu

V roku 1918 so vznikom Československa bolo treba v novom štáte zaviesť množstvo nových vecí. Jednou z nich bola pošta.

Tá československá má jednu zvláštnosť. Za jej prvými krokmi nebol štát, ale skautské hnutie.

Deň po vzniku Československa 28. októbra 1918 sa práve skauti prihlásili do služby a vďaka nim začala v novom štátnom útvare fungovať kuriérna služba.

Prvé vydané známky nesú navrchu nápis: „Pošta českých skautov“ a dolu: „V službách národnej vlády“.

Existovali v dvoch farebných variantoch - modrá bola desaťhalierová a červená dvadsaťhalierová. Išlo súčasne o prvé poštovné skautské známky na svete.

11. november

Horké prímerie

Bol to dovtedy najväčší vojnový konflikt, no podpísanie prímeria po prvej svetovej vojne medzi predstaviteľmi Nemecka a predstaviteľmi štátov Dohody nevyvolalo vo svete žiadne veľké ovácie.

Len vo Francúzsku zahynulo v konflikte podľa Historickej revue milión tristotisíc vojakov a ranených mala v tejto krajine prakticky každá rodina. Mnohí z nich sa stali doživotnými invalidmi. Najviac zranených mali Nemecko a Rusko.

Pri pohľade na pohľadnicu z podpisovania prímeria vo vagóne v Compiègnskom lese zaráža, že neprišli nemecké vojenské špičky, iba civili sprevádzaní treťoradými vojenskými predstaviteľmi. Na strane víťazov pritom dorazili vrcholní vojenskí predstavitelia.

Prečítajte si tiež: Čo prináša rieka? Smrť. Ako Slováci bojovali na Piave Čítajte 

Nemecká armádna generalita, ktorá tlačila na prímerie, sa chcela vyhnúť poníženiu s ním spojeným. Mohol sa tak ďalej šíriť mýtus o neporaziteľnosti nemeckej armády a zrade civilov.

Nemeckú delegáciu viedol politik katolíckej strany Centrum Matthias Erzberger, ktorý sa pre túto „zradu“ stal v roku 1921 obeťou atentátu bývalých námorných dôstojníkov.

V tom istom vlakovom vozni v Compiègnskom lese podpísalo v roku 1940 porazené Francúzsko prímerie s víťazným Nemeckom. Miesto vybral sám Adolf Hitler. Vlakový vozeň, ktorý bol symbolom nemeckého poníženia, sem dal na túto príležitosť dopraviť z múzea.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu