SME

V zákopoch i na železnici. Legionári krstili republiku krvou

Československí vojaci sa postarali aj o výnimočnú epizódu 1. svetovej vojny.

Československí legionári v improvizovanom obrnenom vlaku v ruskej Ufe. (Zdroj: Vojenský ústredný archív - Vojenský historický archív Praha)

Bez legionárov by nebola republika, zdôrazňoval často prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk. Mnohí z nich prežili život ako z dobrodružných románov. Mnohí z nich sa už nikdy nevrátili domov. Kto boli muži bojujúci za krajinu, ktorá ani nemusela existovať?

Pred sto rokmi vyrástla na troskách rakúsko-uhorskej monarchie Československá republika. O jej zrod sa zaslúžili politici či diplomati, ktorých mená figurujú v učebniciach, v názvoch ulíc či námestí, majú vlastné sochy i múzeá. Ale Československá republika by zrejme nikdy nevznikla, nebyť mužov, ktorých takmer nikto nepozná a po mnohých zostali len kríže ďaleko od domoviny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Na frontoch prvej svetovej vojny nebojovali Česi a Slováci len v uniformách rakúsko-uhorskej monarchie, ale aj na opačnej strane, ako československí legionári v Rusku, vo Francúzsku, v Taliansku, a zároveň ako dobrovoľníci v radoch americkej či srbskej armády. Pre niektorých boli hrdinami, podľa iných zradili.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Bolo to však (väčšinou) slobodné rozhodnutie mnohých Čechov a Slovákov, krajanov žijúcich v zahraničí a vojnových zajatcov, ktorí zamenili pohodlie domovov a relatívne bezpečie zajateckých táborov za riskovanie života na fronte. Československá armáda sa zrodila ešte skôr než československý štát.

Sebazničenie jednotky Nazdar!

Vypuknutie prvej svetovej vojny 28. júla 1914 zastihlo tisícky Čechov a Slovákov v cudzine, kde sa usadili alebo sezónne pracovali. Veľa z nich sa ocitlo v štátoch Dohody (najmä vo Francúzsku a v Rusku) na opačnej strane barikády. Aj pod vplyvom miestnej propagandy sa rozhodli dištancovať od svojej (bývalej) vlasti a dokonca boli ochotní proti nej so zbraňou v ruke bojovať.

Už v auguste 1914 sa z krajanov vo Francúzsku (najmä remeselníkov a robotníkov v Paríži) začala formovať prvá vojenská jednotka.

„Na oficiálny súhlas úradov sa nečakalo a na dvore parížskeho obuvníctva Záhradka sa začali zhromažďovať prví dobrovoľníci. Tí sa 22. augusta vydali pešo k budove parížskej Invalidovne, kde sa uskutočnil ich hromadný vstup do Cudzineckej légie. Za spôsobilých vojenskej služby v ten deň uznali 341 Čechov a dvoch Slovákov, ostatných prepustili domov,“ napísal v knihe o československých legionároch spisovateľ František Emmert.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jednotka dostala podľa pozdravu jej príslušníkov neoficiálne pomenovanie Nazdar! Po výcviku a prvých menších akciách došlo k jej ozajstnému bojovému krstu 9. mája 1915 pri meste Arras.

Vojaci v ňom prejavili veľkú odvahu a splnili úlohu - aj za cenu vlastného sebazničenia. Nové československé jednotky sa vo Francúzsku začali tvoriť až o dva roky neskôr.

Masaryk vymyslel, Štefánik konal

V roku 1916 bol už Paríž centrom československého zahraničného odboja. Politici a diplomati sa snažili presvedčiť predstaviteľov hlavnej dohodovej mocnosti o nevyhnutnosti rozpadu Rakúsko-Uhorska a vzniku samostatného štátu Čechov a Slovákov.

S myšlienkou podporiť tieto zámery sformovaním samostatnej československej armády prišiel Tomáš Garrigue Masaryk.

„Ak postavíme armádu, dostaneme sa tým do nového právneho postavenia k Rakúsku i k spojencom... Bez rozhodného boja i vojenského však nedostaneme nič od nikoho ,“ tvrdil Masaryk.

Do realizácie jeho slov sa s obrovským elánom pustil Milan Rastislav Štefánik, rodák zo Slovenska a francúzsky občan.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Štefánik si vo Francúzsku získal renomé najskôr ako vedec. Po vypuknutí vojny slúžil ako letec na srbskom fronte a od roku 1915 pracoval predovšetkým ako vojenský diplomat v službách Francúzska, ale aj (budúceho) Československa.

Vo Francúzsku, v Taliansku, ale aj v USA Štefánik zakladal legionárske oddiely a prispel aj k rozšíreniu československých jednotiek v Rusku na armádny zbor.

Predstavitelia Československej národnej rady v Paríži dúfali, že sa im podarí vo Francúzsku vytvoriť až stotisícovú armádu. Realita však bola iná. Aj po doplnení o zajatcov rakúsko-uhorskej armády zo Srbska a z Talianska či dobrovoľníkov z Rumunska dosiahol početný stav jednotiek takmer desaťtisíc mužov.

„Na vojenskej základni v Darney za prítomnosti francúzskeho prezidenta R. Poincarého vykonali 30. júna 1918 príslušníci 21. a 22. streleckého pluku prísahu a sľúbili, že budú bojovať až dovtedy, „kým naša zem česká i slovenská nesplynú v samostatný a nezávislý štát československý“, pripomenul vojenský historik Miloslav Čaplovič.

Samostatná československá armáda tak vznikla skôr než československý štát a dostalo sa jej medzinárodného uznania.

Na Piave proti svojim

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5K75 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Richarda Sulíka nahradil Branislav Gröhling.


a 2 ďalší
Čísla politických subjektov kandidujúcich v júnových voľbách do Európskeho parlamentu.

Oficiálne vyhlasovanie výsledkov volieb sa môže konať až v pondelok.


TASR
Ranný brífing SME

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


Diskusia Petra Pellegriniho s Ivanom Korčokom v televízii Markíza pred prvým kolom prezidentských volieb.

Diskusia bola predposlednou pred moratóriom


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu