Z basy v Komárne ušiel nebezpečný recidivista, vlamač a násilník Rudaš Pali. Keď sa to dozvedel bratislavský inšpektor Jozef Šétaffy, vo Vydrici predstieral, že je zákazník Melánky, ktorú Rudi pásol.
A aby ho miestni grázli nespoznali, spolu s kolegom sa nechali profesionálne zamaskovať v Mestskom divadle a navliekli si na seba kostýmy frajerov.
Keď u Melánky na priváte rozrazil dvere skrine, totálne prekvapenému zločincovi povedal iba: „Palikám, vidím, že ti na saku visí futro, nuž podaj mi pekne pomaly tú búchačku.“
Náš vlastný Vacátko
V uliciach starej Bratislavy bol inšpektor Šétaffy ako doma. Vo viechach aj bordeloch, nóbl podnikoch i putikách pochybnej povesti. Elegán, ktorý za Prvej republiky stíhal zločincov a vyriešil aj delikátne či zložité zločiny.
Tak ako mala Praha svojho policajného rada Vacátka, mala ho aj prvorepubliková Bratislava. Galérka sa pred ním triasla, ale vážila si ho. Pretože tento inšpektor sa správal celkom inak ako ostatní policajti.
Pri vyšetrovaní používal skutočne neštandardné metódy. Preobliekal sa do prezlekov, maskoval sa v divadle, vystopoval nebezpečných páchateľov, ale mal pochopenie aj pre ich ľudské slabosti.
Čas netrávil vysedávaním v kancelárii a dávno pred internetom dokázal získať akékoľvek informácie.
Legenda starej Bratislavy
„Pamätám si na starého otca. Volali sme ho opapa. Vedel byť na nás prísny, keď sme robili neplechu, ale rozprával nám aj veľa veselých historiek. A ako rodený Záhorák mal vždy poruke záhorácke vtipy. Potom som mu pomáhal pri písaní jeho spomienok,“ vysvetľuje vnuk dávneho inšpektora Šétaffyho.