Uzavretá tradične konzervatívna a katolícka krajina Portugalsko zažila v roku 1974 po páde autoritárskeho režimu založeného Antóniom Salazarom šok zo slobody.
Túto európsku krajinu, počtom obyvateľom porovnateľnú s Českom, doslova zaplavili drogy zo zahraničia a nikto na to nebol pripravený.
V 80. rokoch už desatina Portugalcov prepadla heroínu, a to naprieč všetkými spoločenskými vrstvami – nielen chudobnejší ľudia, ale aj bankári či prominenti. V každej rodine boli ľudia, čo mali problém s drogami.
Américo Nave, riaditeľ portugalskej neziskovej organizácie Crescer na Maior, ktorá sa venuje drogovej problematike, pre SME opisuje, že ešte v 90. rokoch užívatelia drog zomierali na ulici, bežne prichádzali o končatiny pre gangrény a často ich nachádzali s červami v ranách pre slabú hygienu.
Prepadnutia na ulici boli bežné, aj ľudia, ktorí si pichali drogy na námestiach či v parkoch. Prudko sa rozšírila nákaza HIV a hepatitídou typu C medzi užívateľmi, ktorí si požičiavali injekčné striekačky.
V Lisabone bol známy „najväčší drogový supermarket v Európe“ Casal Ventoso s tisíckami užívateľov drog denne.
Lacnejšie liečiť ako zatvárať
Portugalsko na túto krízu zareagovalo revolučným prístupom. V roku 2001 ako prvé na svete dekriminalizovalo všetky nelegálne látky. Na užívateľov drog sa začalo pozerať ako na ľudí so zdravotným problémom, a nie ako na kriminálnikov.
Užívatelia drog totiž nechýbali ani v rodinách politikov.
