Chodilo sa v karosách alebo v čomkoľvek, čo sa hýbalo, z batožiny rozvoniavali klobásy, kamkoľvek sa skupiny turistov pohli a v mnohých obchodoch ich vítali nápisy „Nekradnite, Boh vás vidí“.
Keď po roku 1989 začali Slováci a Česi objavovať svet za železnou oponou, bol to životný zážitok nielen pre nich.
Prvým cieľom masovej turistiky bola Viedeň, ktorá bola najbližšie.
„Rakúska televízia v prvý deň všeobecnej slobody plánovala živý prenos z hraničného priechodu Berg - Petržalka, no odišla s dlhým nosom. Chcela priniesť euforický prúd Slovákov, ibaže ten sa nekonal. Až na druhý deň sa všetci vyhrnuli do sveta,“ opisuje sprievodca Marián Bilačič.
Ľudia ešte čakali na vreckové, ktoré im štát vyplácal z devízových rezerv, a chvíľu trvalo, kým sa podarilo zájazdy logisticky zabezpečiť.
„Pred cestovnými kanceláriami ľudia stáli v rade, aby sa niekam dostali. No kvalitných autobusov, ktoré by mohli ísť za hranice, bolo málo. Prednosť mali tí, ktorí mali valuty,“ hovorí Bilačič, ktorý sprevádza pre rôzne cestovné kancelárie už od roku 1984.
„Všetko, čo sme poznali z fotografií, sme mohli vidieť na vlastné oči. Bolo to úplne fantastické. Rakúšania nás vítali s dvoma zdvihnutými prstami, čo bol znak VPN,“ spomína majiteľka cestovnej kancelárie CK Mistrál a sprievodkyňa Alžbeta Sopušková na svoj prvý zájazd na Západ.
Nakupovali ako diví
Na vychytenej ulici rakúskej metropoly Mariahilferstrasse slovenčina prehlušila všetko ostatné.
Mnohí prvýkrát na vlastné oči videli výrobky, ktoré poznali len z televízie. V parkoch v centre Viedne sedeli naši turisti s termoskami a desiatou, v tom čase bola pre nich totiž aj káva v rakúskej metropole pridrahá.
No aj keď mali ľudia málo peňazí, nakupovali ako diví. Vláčili celé škatule elektroniky, ktorá u nás nebola dostať, lacné voňavky aj kilové balenia kávy. Často až doma zistili, že tovar je nekvalitný.
„Mnohí chceli ísť do sexshopu. Niektorí mali dokonca hriešne myšlienky, že by chceli vidieť, ako vyzerá nevestinec, ale keď zistili, koľko to stojí, chúťky ich prešli,“ usmieva sa Bilačič.
Rakúšania boli prekvapení, ako rýchlo sa otvorili hranice a aké masy turistov z Východu sa k nim valia.