Autor: Marián Leško / Trend
Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik podal pred dvoma týždňami návrh na disciplinárne konanie voči svojmu podriadenému. Prokurátor Vasiľ Špirko sa mal dopustiť previnenia tým, že porušil povinnosť mlčanlivosti.
Pre Kováčika zjavne nebolo a nie je dôležité, že jeho kolegu a spolupracovníka vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), podliehajúci Róbertovi Krajmerovi, bývalému šéfovi Protikorupčnej jednotky, dvakrát neopodstatnene obvinil z trestného činu. Nebolo podstatné ani to, že V. Špirko bol šikanovaný a stal sa terčom diskreditačnej kampane, lebo spísal zápisnicu o trestnom oznámení, v ktorom sú medzi podozrivými spomenutí aj dvaja bývalí ministri.
Podľa D. Kováčika je povinnosťou V. Špirka mlčať a nerušiť pokoj mocných. Inými slovami, šéf Úradu špeciálnej prokuratúry od svojho podriadeného pod hrozbou trestu vyžaduje, aby sa správal presne ako on. Aby úslužne poskytoval prokurátorskú imunitu politikom v podozrení.
Aj keď Slovenská republika od svojho štátneho osamostatnenia zažila veľa tristných príbehov, história D. Kováčika ako šéfa špeciálnej prokuratúry patrí k tým najhorším.
Špeciálny špeciálne
“Ja len môžem povedať, že som zabezpečil, a toto môžem povedať, dúfam, že to nikto nepočúva, zabezpečil som na tento rok tridsaťpäť, na budúci rok asi štyridsať, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou...
„
Od čias, keď na Slovensku vládol Vladimír Mečiar, tu existuje tradícia, že prokuratúra namiesto toho, aby za každých okolností a vo všetkých prípadoch chránila zákonnosť, ochraňuje pred zákonom politikov a iné vplyvné osoby, čím vytvorila zónu beztrestnosti pre privilegovaných.
Jej podstatou je, že trestne stíhaná nemôže byť osoba, ktorú neumožní stíhať prokurátor. Tam, kde niet žalobcu, niet ani sudcu.
Exponenti moci sú tak spoľahlivo chránení pred následkami svojich činov.V prvých rokoch republiky im ochranu zabezpečovali generálni prokurátori – Michal Vaľo, Milan Hanzel a Dobroslav Trnka. O tomto období sa dá povedať, že osoby v zóne beztrestnosti chránili generálni prokurátori generálne. V roku 2003 došlo k zmene.
Prokuratúra ochraňuje privilegovaných
Z iniciatívy Daniela Lipšica, ministra spravodlivosti v druhej vláde Mikuláša Dzurindu, sa zákonom zriadil Úrad špeciálnej prokuratúry. Dôvod bol ušľachtilý – nová inštitúcia mala garantovať, že generálny prokurátor nebude vplývať na trestné konanie vedené proti funkcionárom štátu.