„Ani Cigán, ani Bulhar,“ odpovedal odsúdený na otázku etnologičky Aleny Lochmannovej, či vie, čo znamená jeho tetovanie A.C.A.B. Vysvetlil si to po svojom. V skutočnosti na tele nosil skratku slov All Cops Are Bastards, teda že všetci policajti sú bastardi. Ostal prekvapený.
“Samotky ani žltačky som sa nebál, ale nakoniec som žltačku dostal. Zistil som, že použili rovnaké ihly.
„
Nebol sám. Význam svojho tetovania nepoznalo viacero odsúdených, aj keď väčšina vedela celkom presne, čo obrázky na ich koži znamenajú.
Lochmannová vyspovedala počas piatich rokov výskumu v českých väzniciach 102 odsúdených a skúmala, čo prezrádzajú tetovania o ich hierarchii, akým spôsobom spolu komunikujú, alebo akými tetovaniami sa navzájom šikanujú.
„Z niektorých tetovaní sa dá vyčítať, v akom období odsúdený sedel, ako sa mal vo väzení, aký mal prístup k ekonomicky žiadaným statkom, aká bola jeho pozícia v rámci neformálnej väzenskej hierarchie, ako sa stavia k autoritám, alebo čo má za sebou. Môže to naznačiť, v akej oblasti za hranicou zákona sa dotyčný pohyboval a aký príbeh si so sebou nesie,“ vysvetľuje pre SME Lochmannová. Bola vôbec prvá, ktorá túto tému v českom prostredí otvorila.
Ihly z oceľovej kefy
„Pozri sa na neho, na kriminálnika,“ počúvala Alena Lochmannová v detstve, keď sa s babkou vybrali k neďalekému rybníku. Stretávali tam rybára, no nebolo jej jasné, prečo by mal byť kriminálnik a odkiaľ to babka vlastne vie. Až neskôr pochopila, že o ňom tak hovorila pre jeho tradičné vyškrabávané tetovanie.
Časy sa však zmenili. Potetovaný človek sa dnes už nevníma automaticky ako zločinec, a svoje remeslo výrazne vylepšili aj samotní odsúdení.
Náradie si dôkladne schovávali a pri jeho zostrojovaní improvizovali dovtedy, kým sa im nepodarilo zmajstrovať tetovací strojček. Z hocičoho, vyhotovenie nebolo podstatné.
Ihly vytvárali zo špendlíkov z nástenky, zo štetín z oceľovej kefy alebo zo strún gitary, klasické ihly na šitie mali len výnimočne. Stačilo ich vybrúsiť a vyvariť, aby koža neprotestovala. Čiary a kontúry robili dvomi až tromi ihlami zviazanými dokopy, na výplň používali štvoricu až šesticu ihiel. Podobne improvizovali aj pri vymýšľaní strojčeka. Návod opisuje jeden z väzňov.