Človek by si pomyslel, že na šikovného košikára najskôr natrafí na myjavských kopaniciach, niekde na brehu Váhu alebo v horskej doline stredného Slovenska. Ale v industriálnej časti Bratislavy?
Peter Juriga berie vo svojej kancelárii do rúk dielko, na ktoré je právom pyšný. Nie je síce zhotovené z vŕbového prútia, ale z kvalitného papiera. Na knihe Košikárstvo s podtitulom premeny vŕbového pracoval bezmála pätnásť rokov. Odkedy ju dokončil, stala sa praktickou pomôckou pre mnohých začínajúcich i pokročilých košikárov nielen na Slovensku, ale aj v cudzine - v Nemecku, Rakúsku, Poľsku... A v lete tohto roka vyšla dokonca aj v angličtine.
Hlad po pekných veciach
Na začiatku lásky k remeslu bol podľa neho hlad po pekných veciach. Ešte na sklonku socializmu si rád listoval v sestrinom časopise UM, kde sa kochal tvorbou remeselných majstrov a sám zatúžil vyrábať niečo pekné.
Teplý sveter môže byť aj zo psa, vysvetľuje priadka Čítajte „Bol tam aj článok o košikárstve, ale veľmi ma zaujal aj text Jarmily Tirnerovej, ktorá robila keramiku. Žasol som, aké to bolo krásne a teplé, v ostrom kontraste so socialistickou érou, ktorá bola sivá a chladná. Šiel som k nej neskôr aj na kurz a potom staval pec na keramiku v Zaježovej. Od tejto vetvy môjho záujmu som však časom upustil, predsa len, človek nemôže stíhať všetko.“
Keď sa krátko pred štátnicami vybral s kamarátmi na rybačku na Oravu, už vedel, že ho viac než ryby bude zaujímať vŕbové prútie na brehu. Pri pletení prvého košíka mu pomáhal kamarát a dal im riadne zabrať. „O košikárstve som vtedy nič netušil. Veď aj prútie sme zbierali v júni, hoci najvhodnejší čas je v zime,“ hovorí Juriga.
