Deti vedia byť veľmi kruté. Vykrikujú najmä deťom zo slabších sociálnych vrstiev, že majú tričko od Fera Miletiča, z trhoviska. GABRIELA HERÉNYIOVÁ, ktorá učí budúcich školských psychológov a sama strávila štrnásť rokov medzi deťmi ako školská psychologička, zažila aj obrovskú bitku chlapcov o to, ktorý z nich má drahší a kvalitnejší snowboard.
S akými problémami chodia dnes žiaci za školskými psychológmi?
Najčastejšie chodia, aby sa porozprávali o bežných veciach, starostiach či problémoch v triede, v živote, v rodine. Trpia tým, že rodičia nemajú na nich čas. Rodičia síce deti finančne zabezpečia, dajú im smartfóny, ale nemajú čas si ich vypočuť, nemajú čas sa s nimi rozprávať.
Deťom to nesmierne chýba napriek tomu, že sa tvária, že sú nad vecou a rodičov nepotrebujú. Ak chcú so spolužiakmi hovoriť o trápeniach, je to znak slabosti a hneď sú terčom výsmechu. V triede sú veľmi častým problémom šikana a agresivita. Ako spoločnosť dávame deťom veľmi zlý príklad, vidia, ako agresívne sa dospelí k sebe správajú a napodobňujú to.
Nemajú deti problém prísť za školským psychológom? Nie je to stigma?
Stigma to už nie je, pretože psychológ je už v školách zavedený, vie sa, že tam je. No ak je to školský psychológ, ktorý sa zavrie do svojej miestnosti a čaká, že deti za ním prídu, je to úplne iné ako psychológ, ktorý chodí za deťmi, vyhľadáva problémy, sedí na hodinách. Ja som bola taká školská psychologička.
Takmer štrnásť rokov som pracovala na tanečnom konzervatóriu. Keď boli ponosy, že bol učiteľ agresívny na žiakov, vždy som sa najprv šla pozrieť na hodinu, ako to vyzerá. Psychológ to musí vidieť z oboch strán a musí byť silnou osobnosťou. Má pomáhať učiteľom, žiakom a v nemalej miere aj rodičom.
Vieme, v ktorej škole dosahujú žiaci dobré výsledky vo vedomostných testoch, no neexistuje žiadny rebríček škôl s dobrou atmosférou, kam deti rady chodia a kde sa dobre cítia. Čo robí atmosféru v škole dobrou?
Človečina. To, keď učitelia berú deti ako ľudské bytosti a vedia ich pochváliť. Ako spoločnosť sa veľmi málo chválime. Aj kritika je dôležitá, ale mala by byť pozitívna. Skritizujem a poviem, ako si predstavujem, aby to bolo lepšie. Dám dieťaťu návod na zlepšenie v tom, v čom zlyhalo. Ak mu poviem, zle, sadni, päťka, bez vysvetlenia, určuje to aj klímu v škole.