Bankovky ho fascinovali od detstva, začal ich zbierať už ako šesťročný. Dnes jeho bankovky zbierajú iní. Vymyslené peniaze, ktoré vytvoril, má aj nórsky spisovateľ Jo Nesbo, majú ich poslanci škótskeho parlamentu a mal ich aj zosnulý kubánsky revolucionár Fidel Castro.
Grafik Matej Gábriš spomína na kľúčový moment v detstve, keď k nim jeho strýko priniesol ukázať svoju prvú výplatu s novou tisíckorunáčkou s Bedřichom Smetanom.
„Veľmi sa mi páčila a chcel som ju do svojej kolekcie. To, samozrejme, nešlo, tak mi otec povedal, nech si ju nakreslím. Výsledkom, aký som falšovateľ, boli všetci nadšení,“ rozpráva Gábriš.
To ho povzbudilo, začal čítať knihy o falšovateľoch, skúšal rôzne tlačové techniky a viaceré aj sám vymyslel.
Neskôr na Strednej odbornej škole polygrafickej v Bratislave ho nasmeroval profesor Ľubomír Ďurček. „Ukázal mi cestu a hra na falšovateľa sa zmenila na zvláštnu grafiku.“
S kamarátmi si v škole dokonca založili spoločenstvo, virtuálnu republiku s vlastnou menou.
Grafike zostal verný aj po škole, učil na svojej alma mater a šestnásť rokov pracoval v Ševte. Len nedávno oslávil štyridsiatku a rozhodol sa odísť zo zamestnania a pracovať na voľnej nohe ako grafik.
„Impulz na výpoveď mi dal nórsky spisovateľ Erlend Loe s voľnou trilógiou o Dopplerovi. Vzdal som mu preto vďaku na bankovke s losom a nízkotučným mliekom – spoločníkmi hrdinu Dopplera na cestách.“
Všetky prvky na bankovky si robí sám, navrhuje ich aj realizuje. Doteraz tvoril platidlá hlavne pre radosť, aby si vystrelil z nejakej situácie alebo vzdal poctu niektorej osobnosti.
„Bankovky mám rád, pretože vždy reprezentujú nejakú krajinu a obdobie. Vďaka nim viem objavovať nové svety a prežívať historické okamihy prenesené na malý formát papiera,“ vysvetľuje. „Inokedy ma inšpiruje niečo, čo čítam, alebo je to voľný nápad či darček priateľom,“ dodáva.
Falšovali vymyslené drachmy
Vymyslené alebo fantazijné bankovky sú v zahraničí zberateľským artiklom, podobne ako tie naozajstné. Tých, ktorí ich vyrábajú, však vo svete nie je veľa.
„Keď prišlo euro, zberatelia prišli o veľké množstvo národných mien,“ vysvetľuje Gábriš jeden z dôvodov, prečo sú vymyslené bankovky takým oživením.
Tvorcovia fantazijných peňazí vypĺňajú prázdne miesta vo svete platidiel. „Sú krajiny, ktoré peniaze nikdy nemali alebo ich mali len veľmi krátko, či len v zastúpení pod inou krajinou,“ hovorí Gábriš.
„Napríklad Laponci obývajú štyritisíc rokov jedno územie medzi Nórskom, Švédskom, Fínskom a Ruskom, a nikdy neboli samostatní.“ Tak im vyrobil bankovky.
Navrhol aj celú sériu nových drachiem pre Grékov, keď prvýkrát hrozilo, že budú musieť opustiť Európsku úniu. Zavesil ich na svoju stránku ako fór. To, čo nasledovalo, ho zaskočilo.
