SME

Podnikajú na hranici prežitia. V kráľovstve polievok sa držková nevarí

Do niekoľkých hrncov naložili dvaja Bratislavčania svojho tvorivého ducha i značnú časť finančných úspor.

Daniel a Kvetka, majitelia a kuchári zároveň. (Zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)

Kvetka a Daniel, majitelia špeciálneho bistra v centre Bratislavy, sa pred vyše dvoma rokmi rozhodli pre radikálnu zmenu. Život zasvätili – polievkam.

Ako sa zrodil nápad, že budete variť polievky?

Daniel: Mali sme k vareniu pozitívny vzťah. Veľa sme cestovali po svete a vždy keď sme niekde boli, využili sme šancu, aby sme ochutnali miestnu kuchyňu. A varili sme si aj doma – cez víkendy i počas týždňa.

Kvetka: Tým, že sme veľa varili aj ochutnávali, mali sme nastavenú latku vysoko. Lenže v Bratislave sme, najmä večer, ťažko zohnali iné polievky než paradajkovú z pretlaku alebo vývar z bujónu, prípadne takzvanú slovenskú desiatovú, kde je množstvo múky. O ďalších možnostiach občerstvenia ani nehovorím – pizza, kebab, hot-dog. Chodili sme s Danielom ochutnávať na rôzne gastronomické podujatia a dospeli sme k názoru, že sa to dá aj lepšie. A najmä, bez zbytočného zahusťovania múkou. Utvrdili nás v tom aj kamaráti, ktorých sme doma hostili, aj pozitívne reakcie ľudí na gastro akciách, kde sme skúšali variť podľa našich receptov. Tak sme sa rozhodli – myslím, že nápad bol spoločný – že odídeme zo zamestnania a skúsime podnikať – variť polievky.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Obaja?

Kvetka: Áno.

To bolo dosť odvážne a zrejme aj riskantné. Nebáli ste sa?

Daniel: Mali sme na začiatok nejaké našetrené peniaze, vstupný kapitál.

Kvetka: Vtedy sme si mysleli, že to bude na rozbeh stačiť.

Čomu ste sa predtým venovali?

Daniel: Ja som pracoval v IT sektore a po určitom čase som sa musel k svojej práci vrátiť, lebo by sme to finančne neutiahli.

Kvetka: Pracovala som v korporátnej firme na dobrej pozícii, ale po čase som prestala vidieť v tej práci zmysel. Stane sa z vás koliesko v mašinérii, ktoré sa krúti a krúti, možno až do dôchodku.

Čo bolo v začiatkoch najťažšie?

Kvetka: My, ako bežní občania, sme absolvovali kompletnú tortúru v úradoch, kde sme vybavovali rôzne povolenia a čakali, kým plynú čakacie lehoty. Otvoriť si gastronomickú prevádzku môže trvať pol roka aj rok, ale počas tejto doby už musíte platiť nájomné za priestor, za elektrinu, odvoz odpadu a ešte ste samozrejme ani neotvorili.

Daniel: Mysleli sme si, že máme na rozbeh dosť peňazí, ale mýlili sme sa.

Bolo to frustrujúce?

Daniel: To čakanie áno.

Ako ste to zvládali?

Kvetka: Ešte chcem spomenúť, že gastronomickú prevádzku si môže otvoriť človek, ktorý je vyučený v odbore, alebo niekoho takého zamestná. Ale keďže my sme to chceli robiť sami, museli sme sa rekvalifikovať. To znamenalo zvládnuť teóriu a absolvovať tristo štyridsaťpäťminútových lekcií v rámci rekvalifikačného kurzu. Takže dva mesiace sme chodili na kurz a potom sme praxovali v rôznych reštauračných zariadeniach. Bola to aspoň dobrá skúsenosť, aby sme vedeli, čo chceme robiť inak.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Čo ste tam robili?

Občas jazdíme hodiny hore-dolu po meste, lebo Bratislava nie je Londýn. Niekedy tu nedostanete kúpiť ani petržlenovú vňať.

Kvetka: Čo nám povedali. Niekto to vyrieši tak, že si obehne niekoľko podnikov a pozbiera pečiatky. Ale touto cestou sme nechceli ísť. Väčšinou sme umývali riad, čistili zeleninu, pomáhali s prípravou surovín. Ja tie reštaurácie zasa chápem, veď akú prácu by ste dali robiť neznámemu človeku, ktorý u vás zaklope so žiadosťou, že sa potrebuje rekvalifikovať? Ale v jednom staromestskom bistre sa mi veľmi páčilo. Krásne čisté prostredie, používali veľmi kvalitné suroviny...

Daniel: A to sme ešte mali šťastie, že sa práve v tom roku zmenila legislatíva – po rekvalifikačnom kurze už stačilo ísť na skúšky na živnostenskú komoru. Odpadla nám totiž povinná dvoj- až trojročná prax v prípade, že ste neštudovali školu v tejto oblasti.

A potom ste si mohli otvoriť vlastné bistro...

Daniel: Keby to bolo také jednoduché... V Bratislave je náročné nájsť priestor vhodný na gastro prevádzku s prijateľnou výškou nájomného. Sumy, ktoré pýtajú prenajímatelia, nezodpovedajú realite. Nemôžete toľko zaplatiť a zároveň variť z kvalitných surovín, ktoré tiež niečo stoja. Aj preto je cenová hladina našich polievok nastavená tak, aby sme nešli do mínusu.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Kvetka: Veľa gastronomických prevádzok v Bratislave podľa mňa zanikne práve preto, že pri nájomnom okolo tritisíc eur mesačne nedokážu fungovať, ak je ich zmyslom, že majú zarábať. A my sme išli do toho s tým, že nás to bude živiť.

A neživí...

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C524E na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Sportnet

Miloš Roman.

Na gól čakali fanúšikovia 50 minút.


TASR
Futbalisti FK Humenné.

Domáci Považania inkasovali tri góly v úvodnom polčase.


TASR
Máté Lékai (vľavo) a Lukáš Urban v prvom štvrťfinále Európskeho pohára EHF FTC-Green Collect Budapešť - Tatran Prešov.

Hádzanárov Tatrana čaká domáca odveta vo štvrťfinále Európskeho pohára EHF.


Larry Lloyd.

Po skončení v Nottinghame pôsobil ako hrajúci tréner vo Wigane, ktorý dostal zo štvrtej do tretej ligy.


TASR
SkryťZatvoriť reklamu