„Koľko deti čakáte?“ spýtal sa Petry Pátkovej gynekológ.
„Dve.“
„Tak prečo tu vidím tri hlavičky?“
„Pán doktor, ale dnes je 31. marec, 1. apríl je až zajtra. Skúste ešte raz.“
„Vážne, pozrite sa. Tri hlavy, tri deti.“
Mal pravdu. O trojičkách sa Petra dozvedela v šiestom mesiaci tehotenstva. Začal sa kolotoč vyšetrení a tehotenstvo sa z normálneho zmenilo na rizikové.
Po ďalšom ultrazvuku sa ukázalo, že dve deti sa vyvíjajú v poriadku, no jedno má málo miesta. Nestíhalo rásť a bolo menšie.
Berú mu súrodenci živiny? Stačí mu to? Narodí sa zdravé? Narodí sa? Neohrozujú sa navzájom? Na otázky mala odpovedať pražská klinika. Ak by sa ktorékoľvek podozrenie potvrdilo, museli by jednovaječné dvojičky oddeliť laserom a vyvolať umelý pôrod. Živé by sa narodili len dve.
Petra Pátková a Daniel Kodaj sadli do auta a vybrali sa do Prahy. Boli pripravení na najhoršie. Že sa domov nevrátia piati, ale štyria.
Petra vošla do kliniky, vybehla po schodoch, zabočila vpravo a zaklopala na dvere. Po chvíli sa otvorili a vstúpila dnu. Keď jej lekár priložil ultrazvukovú sondu k bruchu, prestal rozprávať a sledoval obraz.
