Škola nie je vojenský marš, potrebuje slobodu, nie bulimické učenie, kde žiak do seba najprv natlačí vedomosti a potom sa ich rýchlo zbaví, hovorí MARGRET RASFELD, zakladateľka a dlhoročná riaditeľka jednej z najúspešnejších inovatívnych škôl v Nemecku.
Traduje sa, že učiteľstvo je náročná misia, pretože v školách zo včera pripravujú učitelia z predvčerajška deti dneška na zajtrajšie úlohy. Aká je dnes podľa vás najdôležitejšia úloha školy?
Deti by v škole nemali stratiť nadšenie a chuť učiť sa. Rady objavujú svet a škola by v nich rozhodne nemala udusiť zvedavosť, čo sa, žiaľ, stáva. Dôležité je tiež naučiť ich, ako môžu získať informácie a ako rozlíšia pravdivé od lživých. Ako si majú vyhľadávať len tie, ktoré skutočne potrebujú, pretože dnes sa množstvo ľahko dostupných informácií každú hodinu znásobuje.
Mali by sme v nich podporovať silu osobnosti, aby vedeli, že aj ony niečo dokážu a pre tento svet môžu vytvoriť niečo hodnotné. Mali by dostať príležitosť angažovať sa vo svojom okolí, aby zistili, že nie sú malé ani bezmocné. Slovom, mali by sme v škole deťom pomôcť prísť na to, prečo sú na tomto svete.
Pre rodičov býva skôr prioritou otázka kvality vzdelávania, aby mali deti dobré známky a šancu presadiť sa neskôr v konkurencii na trhu práce, nie?
A práve to je omyl. V dnešnom svete skutočne ide najmä o rýchly rast, konkurenčný boj a silu ega, ibaže práve to nás strháva do záhuby. Definujeme sa cez konzumný štýl života, chceme vlastniť to či ono, len aby sme mali pocit, že niekým sme a pre takýto spôsob života neváhame drancovať prírodné zdroje.
Každú hodinu vyklčujeme dažďový prales veľký ako futbalové ihrisko, denne vymrú tisíce druhov rastlín a živočíchov a každých desať sekúnd od hladu zomrie jedno dieťa, pričom by sme boli schopní uživiť dvojnásobok súčasného obyvateľstva planéty.
Ľudstvo sa nachádza v obrovskej kríze a musíme nájsť komplexné riešenia, no súčasný model školstva, naopak, všetko rozdrobuje, deti sa vôbec neučia vidieť a riešiť úlohy v súvislostiach. Zmena nie je možná, ak sa deti majú učiť v systéme, ktorý žiadne zmeny nepripúšťa.
Nad širšími súvislosťami nie sme naučení uvažovať a rodičia majú na zreteli bezprostrednejšie otázky ohľadne detí, stretávate sa s tým aj vy?
Rodičia aj učitelia chcú pre svoje deti pochopiteľne len to najlepšie. No ak dieťa nie je prijímané a milované také, aké je a býva často kritizované, stáva sa objektom očakávaní a želaní iných. Celý život potom len hľadá uznanie, chce byť lepšie a mať viac ako iní.
V dôsledku toho dnes na svete prevažuje konkurenčný model. Každé dieťa je ale iné a každé sa učí trochu iným spôsobom a musíme to zohľadňovať aj v školách. Postaviť sa pred deti a chcieť po nich aby sa učili všetci rovnako akoby škola bola nejaký vojenský marš, to nie je dobré ani prirodzené.
Ako máme deti motivovať?
Deti dokážu veľa aj samy. Vo dvoch rokoch sa samy naučia obsluhovať mobil bez toho, aby ich to niekto učil. Netreba ich podceňovať. V mnohom, čo sa učia v škole, však nevidia zmysel, no jazdiť na bicykli sa naučia aj samy. Vždy mladšie sa učia od starších, odpozerajú, čo sa práve potrebujú naučiť. Vekovo zmiešané triedy fungujú rovnako dobre, podobne ako v rodinách s viacerými deťmi sa učia jeden od druhého.
“Dôležité je tiež naučiť ich, ako môžu získať informácie a ako rozlíšia pravdivé od lživých.
„
Ani pre dospelých neorganizujeme zvlášť kurzy len pre tridsaťročných. V istom období sa z rôznych dôvodov škola zmenila na vzdelávanie detí rovnakého veku a my si myslíme, že to tak musí ostať. Ibaže svet a jeho potreby sa menia, tak prečo by práve školstvo malo ostávať nemenné.
Dnes s istotou vieme, že svet bude o desať rokov vyzerať celkom inak a našou úlohou je pripraviť deti na budúcnosť čo najlepšie.
Vieme, ako svet bude vyzerať a na čo máme deti pripraviť?
Práveže nevieme, a preto ich musíme naučiť zaobchádzať aj s neistotou, naučiť ich tvorivo pristupovať k zmenám, aby boli vynaliezavé a verili si. Školy akoby si to vôbec neuvedomovali, stále v nich prevláda akási domnelá nemennosť, bezpečie a stabilita. Učiteľ na začiatku hodiny vkročí do triedy a presne vie, kedy z nej odíde a aké učivo odučí. Ide o model z predminulého storočia.
Ste spoluzakladateľkou populárnej inovatívnej školy v Berlíne, roky ste v nej pôsobili aj ako riaditeľka. Ako u vás prebieha bežná vyučovacia hodina?
