SME

Krymská vojna: Ako vyzeral prvý médiami sledovaný vojnový konflikt

Vojna priťahovala média už v polovici 19. storočia.

Bitka pri Sinope. (Zdroj: Ivan Aivazovsky/WIKIMEDIA/CC)

Autor: Patrik Kunec / Historická Revue

K rymský polostrov bol dejiskom dramatických historických udalostí už od antických čias, keď ho osídlili grécki kupci, ktorí svoje obchodné osady museli brániť pred rôznymi nepriateľmi. V stredoveku i ranom novoveku sa ho dotkli početné vojny.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Vo vrcholnom stredoveku ho ovládli Tatári a začiatkom novoveku Osmanská ríša. Dobyť sa ho snažil už Peter Veľký, ale podarilo sa to až Kataríne II. V roku 1783 sa Krym stal pevnou súčasťou Ruského impéria.

Do povedomia širšej európskej verejnosti sa však Krym prvýkrát dostal až v rokoch 1854 a 1855, keď sa na jeho území viedli ťažké boje vojny, ktorá dostala názov Krymská.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V skratke sa dá povedať, že Krymská vojna bola vojenským konfliktom medzi Ruským impériom a koalíciou mocností, ktorá bola tvorená Osmanskou ríšou, Francúzskym cisárstvom, kráľovstvom Veľkej Británie a Sardínskym kráľovstvom. Príčinou jej vzniku bola snaha Ruska o oslabenie Osmanskej ríše, o jej prípadné rozdelenie a zmocnenie sa niektorých jej európskych súčastí.

Rusko chcelo získať aj úplnú slobodu plavby po Čiernom mori a najmä nehatený prechod z Čierneho mora do Stredozemného Bosporskou úžinou.

Tieto zámery sa však nestreli s pochopením Francúzska a Veľkej Británie, ktoré sa snažili o zachovanie politiky mocenskej rovnováhy a neželali si prílišné mocenské posilnenie Ruska. Obe krajiny napokon v konflikte medzi Ruskom a Osmanskou ríšou vojensky pomohli Osmanom, hoci ich to stálo nemalé hmotné a ľudské obete.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Väčšina bojových operácií sa uskutočnila v oblasti čiernomorského pobrežia, od ústia Dunaja do Čierneho mora cez jeho severoturecké brehy až po polostrov Krym. Boje menšej intenzity sa udiali aj v oblasti východného Turecka a južného Kaukazu.

Protichodné záujmy európskych mocností

Osmanská ríša od začiatku 19. storočia prechádzala obdobím hospodárskeho, vnútropolitického i vojenského úpadku.

Vojny v poslednej tretine 18. storočia vyčerpali štátnu pokladnicu a, navyše, autokratická monarchia technologicky i civilizačne zaostávala za Európou. O výrazné oslabenie Turecka sa zaslúžilo najmä Rusko, ktoré v konfliktoch s južným susedom pokračovalo aj v prvej polovici 19. storočia.

Rusko porazilo Osmanskú ríšu vo vojne medzi rokmi 1806 a1812, ako aj v krátkej vojne v rokoch 1828 – 1829, a hoci malo len menšie teritoriálne zisky, získalo najmä mocenskú prestíž.

Okrem toho sa ruský cár stal garantom autonómie balkánskych kniežatstiev Srbska, Valašska a Moldavska.

Oslabovanie Osmanskej ríše malo pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach. Po tom, ako sa po desaťročnom zápase z tureckého zovretia oslobodili Gréci, ktorí v roku 1830 vyhlásili svoju samostatnosť, poslušnosť sultánovi vypovedal aj egyptský miestodržiteľ Muhammad Alí Paša.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

So sultánom Mahmudom II. viedol krvavú vojnu, ktorá sa končila reálnou hrozbou obsadenia Istanbulu vojskami Muhammada Alího. Pred touto katastrofou zachránil sultána starý nepriateľ – Rusko, ktoré v Bosporskej úžine vylodilo 10-tisíc vojakov, a tým odvrátilo egyptský pokus o dobytie Istanbulu.

Práve za túto pomoc získalo výhodu slobodnej plavby cez úžiny Bospor a Dardanely, vďaka čomu sa ruské obchodné i bojové loďstvo mohli voľne plaviť z Čierneho mora do Stredozemného.

Bolo zrejmé, že z niekdajšej mocnej Osmanskej ríše sa postupne stával „chorý muž na Bospore“, ktorý nebude mať sily brániť sa ďalším ruským útokom. To nahrávalo expanzívnym plánom cára Mikuláša I. (vládol v rokoch 1825 – 1855), ktorý sa netajil svojimi plánmi na rozloženie Osmanskej ríše a získanie častí z jej územia.

Na kroky Ruska však podozrievavo hľadeli takmer všetky európske mocnosti – najviac Veľká Británia s Francúzskom.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C4TG7 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu