Ronald Reagan bol jedným z tých prezidentov, ktorí nepochádzali z elity, a jeho cesta k úradu nešla cez tajné elitárske spolky univerzít prestížnej Ivy League ani cez prestížnu dôstojnícku školu či chvíle pompéznych večerov v rodine senátora.
Po promócii sa presťahoval do Iowy, kde pracoval ako rozhlasový hlásateľ a športový komentátor, potom do kalifornského Los Angeles, kde začal svoju hereckú kariéru. Neskôr sa zamestnal ako hovorca korporácie General Electric. Práve tá stála na začiatku Reaganovej politickej kariéry – ale aj ekonomickej mantry.
Spočiatku bol demokratom, no v 50. rokoch minulého storočia sa jeho politická filozofia viac priklonila k republikánskemu konzervativizmu, čo komentoval slovami: „Neopustil som demokratickú stranu, ona opustila mňa.“ A tak to bolo vlastne u Reagana so všetkým. Svoje princípy nemenil – teda aspoň komunikačne.
Cesta do Bieleho domu
Jeho cesta do veľkej politiky sa začala práve dobre zvládnutým prejavom – v kampani v roku 1964. Vystúpil vtedy na celonárodnom republikánskom zjazde, kde ponúkol vášnivú výzvu na podporu pravicového kandidáta Barryho Goldwatera.
Stranícke špičky rýchlo odhalili jeho potenciál a odporučili mu kandidovať na post kalifornského guvernéra. V roku 1966 ho zvolili a v roku 1970 opäť.
Veľmi rýchlo po vstupe do štátnej politiky ho však začalo lákať kreslo v Bielom dome. Kandidoval už v roku 1968, no v primárkach dostal prednosť Richard Nixon.
O osem rokov neskôr prehral s Geraldom Fordom, ktorý však v súboji o prezidentský post neuspel proti demokratickému kandidátovi Jimmymu Carterovi. Reagan tak bol na najlepšej ceste k nominácii o štyri roky.
