Autor: Aneta Haramia / Historická Revue
K eď v decembri roku 1095 pápež Urban II. predniesol svoj prejav vo francúzskom meste Clermont, nemohol tušiť, akú reakciu jeho slová vyvolajú.
Výzva „Boh tak chce“ zarezonovala v ušiach jeho súčasníkov.
Myšlienku oslobodiť Svätú zem spod vlády „neveriacich“ a získať tak odpustenie hriechov a večnú spásu si osvojili široké vrstvy obyvateľstva.
Urban tak stál pri zrode veľkolepého dobrodružstva, ktoré stáročia zamestnávalo západný svet aj samotnú pápežskú kúriu.
Neľahká situácia na východe
Prvotným podnetom k vyhláseniu krížovej výpravy na oslobodenie Svätej zeme bola žiadosť byzantského cisára Alexia I. Komnéna o pomoc proti nepriateľom Byzantskej ríše.
V 11. storočí sa totiž na Východe objavil nový silný hráč – seldžuckí Turci, pôvodne nomádi, ktorí žili v stepiach Strednej Ázie a svoje meno získali podľa Seldžüka, náčelníka ich kmeňa.
Turci sa už od 9. storočia objavovali na území Arabského kalifátu, napríklad ako vojaci či otroci, a o storočie neskôr postupne konvertovali na islam a prijali islamskú kultúru. Ich moc postupne narastala a v prvej polovici 11. storočia si úspešne podmanili Arabský kalifát.
Bagdad padol do ich rúk v roku 1055, a hoci si ponechali abbasidského kalifa ako politickú bábku, skutočnú moc mali vo svojich rukách. Seldžuci pritom priniesli pre islamský svet nového ducha jednoty a v nasledujúcom období sa stali priamou hrozbou najmä pre Byzantskú ríšu.
Byzancia pociťovala ich prítomnosť už od pádu macedónskej dynastie v roku 1057. Pre východných kresťanov pritom nešlo o novú skúsenosť s moslimami, seldžucká hrozba nadväzovala na stáročia arabských nájazdov.
Východná ríša však nedokázala zastaviť postup Seldžukov. Po tom, čo si Turci pod vedením Alp Arslana okolo roku 1070 podmanili aj Sýriu a Jeruzalem, prišla rozhodujúca porážka Byzancie v bitke pri Manzikerte, po ktorej rýchlo obsadili Malú Áziu.
Dôsledky porážky navyše zhoršovala aj vnútropolitická situácia v rámci Byzantskej ríše. V bitke bol zajatý aj cisár Romanos IV., čo rodina Dukasovcov využila na palácový prevrat, v rámci ktorého bol zvolený nový cisár Michal VII.
Hoci sa Romanovi IV. podarilo dostať zo zajatia, moc už naspäť nezískal. Východná ríša po tejto bitke už nedokázala postaviť účinnú armádu proti seldžuckým Turkom a práve táto situácia donútila cisára Michala VII., aby sa obrátil na Rím o pomoc v boji proti nepriateľom.
Michal ešte nepochodil. Politická situácia v Európe nebola priaznivá pre jeho prosbu. Alexios I. Komnénos, jeho nástupca, už však pre svoje posolstvo našiel dvere otvorené.
Západná Európa 11. storočia
Západný svet 11. storočia už mal vlastné skúsenosti s moslimami. Desaťročia sa ich snažil vytlačiť z juhu Iberského polostrova či zo Sicílie.
Do tejto snahy vstupovala aj cirkev, ktorá neraz sľubovala duchovné odmeny pre účastníkov bojov proti neveriacim. Tento motív pritom silne zarezonoval aj pri vyhlásení križiackej výpravy.
