Autor pracuje v mimovládnom sektore.
Ploty zažívajú renesanciu. Nielen tie fyzické, murované, pletené či ostnaté, ale najmä ploty a múry v našich mysliach. Niektoré si staviame sami, s ďalšími nám pomáhajú médiá či politici.
Rovnako tak v Amerike, Maďarsku alebo u nás.
Tie ploty a ich charaktery sa síce rôznia, no všetky ich spája fakt, že namiesto skutočných, konštruktívnych riešení zložitých problémov dneška nás ťahajú k jednoduchým pseudoriešeniam. A aj to, že akosi nefungujú tak, ako sa tvária, že by mali.
Migrácii nebránia
Ako ukázala čerstvá správa renomovaného britského think-tanku Overseas Development Institute, všetka snaha a milióny až miliardy eur vynaložené na stavbu a fungovanie plotov a múrov sa z väčšej časti míňajú účinku. Ak je teda požadovaným účinkom zabránenie neželanej migrácii.
Ako inak sa dá nazvať to, že aj napriek tomu, že sme v Európe postavili bariéry a zatvárame jednu migračnú cestu za druhou, a aj v čase keď (zatiaľ) stále platí dohoda s Tureckom, počet migrantov do Európy v roku 2016 podľa odhadov dosiahne 900-tisíc? Uplatnením princípu hodnota za peniaze sa to veru nazvať nedá.
Áno, ľudia sem už necestujú otvorene - a teda pomerne monitorovateľne. To však neznamená, že sem nejdú vôbec. Namiesto toho si podľa štúdie vyberajú skryté, menej kontrolovateľné trasy ktoviekadiaľ.
Tým vystavujú vyššiemu riziku aj seba, aj krajiny Európy, ktoré majú migračné toky menej pod dohľadom. Inými slovami, kým otvorená migrácia „po povrchu” sa dá pomerne efektívne sledovať, tá skrytá v kufroch áut z Albánska do Grécka sa kontroluje výrazne ťažšie.