Turci mali tristo diel, Uhri dokopy osemdesiatpäť, no tretinu ani nestihli vylodiť. Turci dorazili s dobre vyzbrojenou a vycvičenou armádou so silou takmer osemdesiattisíc mužov, Uhri s vojskom sotva dvadsaťpäťtisíc hláv. Chýbali im jazdci, strelci aj pešiaci, navyše, súper mal šíky zoradené vzorne na políčkach. Bola to vopred prehratá partička, mat jedným ťahom. Rýchlovka.
K eď po niekoľkodňových výdatných dažďoch v stredu 29. augusta 1526 konečne vyšlo nad Moháčom slnko, dotklo sa zeme, ktorá mala o chvíľu pochovať celé jedno historické obdobie a s ním stredoveké Uhorsko, silnú stredoeurópsku mocnosť, ktorá si udržiavala skvostný dvor a predstavovala v regióne aj isté kultúrne centrum.
S porážkou sa síce rodila nová éra, ale bola poznačená úpadkom, nespočetnými bitkami a vojnami.
Silný súper
Vojská už od úsvitu v napätí a pripravené očakávali povel. Bitka sa začala popoludní okolo tretej.
Na jednej strane stál najväčší panovník Osmanskej ríše, desiaty sultán v poradí, Süleyman I. - Šalamún. Hovorili mu aj Süleyman Nádherný, Skvostný či dokonca Zákonodarca.
Sám sa tituloval ako „Ja sultán sultánov, pán vládcov a vládca všetkých mocností na Zemi“, ako sa dochovalo v dobovej korešpondencii.
„Už jeho otec a predkovia vytvorili z Osmanskej ríše svetovú mocnosť. Na trón sa dostal ako jediný syn sultána Selima, od šiestich rokov ho vychovávali ako budúceho panovníka,“ opisuje v prednáške o bitke pri Moháči historik Kálmán Nagy, autor najnovšej knihy Mohács v osmanských časoch.
V dvanástich ho dal otec vymenovať za guvernéra stredne veľkého mesta, aby získal prax v panovníckych zručnostiach, neskôr dostal pod správu celú oblasť, kde ho vojenskí vezíri a mudrci učili spravovať štát, viesť vojnu a zostavovať armádu. Možno aj hrať šachy.
Süleymanova najmilovanejšia manželka Roxolana a Sultán si vymieňali ľúbostné listy. (zdroj: cc/wikimedia)Slabý kráľ
Na druhej strane stál mladučký Ľudovít II., uhorský a český kráľ, syn Vladislava II. Jagelovského a francúzskej grófky Anny z Foix a Candale.
Mal sotva dvadsať rokov, o polovicu menej než jeho protivník. Ako cituje Nagy, v dobovom lexikóne z osemnásteho storočia o ňom napísali: „Najväčším jeho prekliatím bolo, že sa príliš skoro narodil, naučil hovoriť, príliš skoro sa ženil, skoro sa musel stretnúť s Turkami a napokon aj príliš skoro zomrel.“
