Štefana Baniča preslávil po odchode za oceán vynález padáka, Jozefa Murgaša bezdrôtová telegrafia a Gustiho Popoviča pózovanie s fľaškou whisky nad newyorským Manhattanom. Drevorubačovi a tesárovi z malej tatranskej obce Veľký Slavkov sa o takej publicite ani nesnívalo.
Fotografiu z roku 1932, na ktorej partia robotníkov odpočíva počas výstavby jednej z najznámejších stavieb v New Yorku, pozná azda každý.
Čiernobiely obrázok s názvom Obed na vrchole mrakodrapu (Lunch atop a Skyscraper) mal prilákať v čase hospodárskej krízy nájomníkov do budúcich administratívnych priestorov, ktoré stavali robotníci z celého sveta.
Slovákom stačil aj dolár a pol. Budovali mocnú Ameriku Čítajte Vyšla 2. októbra 1932 v nedeľnej prílohe denníka New York Herald Tribune. Neostalo však len pri reklame na kancelárie. Šikovný fotograf dal svoje fotky vytlačiť aj ako pohľadnice, a tak sa dostali do celého sveta.
Jednu z nich poslal aj Gusti Popovič svojej manželke do Veľkého Slavkova na opačnom konci sveta. „Drahá žena moja Mariška, tak stavjame Ameriku. Nič še ty neboj, moja milá Mariška, jak vidziš, ta ja furt s fľašečku. Tvoj Gusti,“ napísal krasopisne po spišiacky.
Dedo sa vrátil ako rich man
Keď sa o 60 rokov neskôr slovenský výtvarník Ivan Popovič vybral po páde železnej opony do Rakúska, neveril vlastným očiam. Na stene nákupného centra vo Viedni visela veľkoformátová fotografia s motívom, ktorý poznal z albumu svojich rodičov. Z ich rozprávania vedel, že prvý sprava je jeho dedo – Gusti Popovič. „Bol som z toho paf. Bolo to niečo úžasné,“ priznáva výtvarník.
„Keď som potom navštívil rodičov v Kežmarku, hneď som išiel pozrieť do rodinného albumu,“ spomína Ivan Popovič. Fotografia, na ktorej sú podľa neho spišskí a liptovskí robotníci, bola prilepená glejovým lepidlom. „Opatrne som ju odlepil, na druhej strane bol pozdrav,“ hovorí.
