Autor je copywriter a spisovateľ
Pojem bratislavská kaviareň dostal v poslednom období nádych inštitúcie, alebo akejsi neoliberálnej sekty, ktorá akoby sa neustále pohoršovala nad náladami proletariátu neschopného podnikať v gastronómii či IT priemysle.
Nie je to tak. Bratislavská kaviareň totiž nemá jednotné ideologické status quo. To si ako zaslúžilý štamgast vyprosím. Vyprosujem si bratislavskú kaviareň navliekať do šialenej antiutópie, v ktorej ľudia vyznávajú totožné hodnoty a rovnaké predstavy o správnom fungovaní vesmíru.
Vyprosujem si putiky a ľudské bytosti v nich dokonca brandovať nejakým názvom typu „bratislavská kaviareň“, akoby išlo o BigMac, v ktorom vysedávajú vždy tie isté napodobneniny horčice.
Nahneval som sa, keď som započul, že bratislavská kaviareň bola nadšená z bombardovania Iraku, alebo, že je výsostne pravicová, alebo ak je práve spln, tak je salónne ľavicová. Nie je to tak. To by som musel posledných dvadsať rokov byť slepý a hluchý.