SME

Kto a ako vie oslovovať diabla v nás

Podľa maďarského psychológa Pétera Poppera je najväčším problémom súčasného človeka to, že žije falošným životom prázdneho robota.

Zásah pri útoku v Paríži. (Zdroj: SITA/AP)
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Autor je spisovateľ a publicista.

Rozmanité prejavy utrpenia a neprávosti máme denne pred sebou, na stránkach pestrých časopisov i na obrazovkách.

Zriedkakedy však uvažujeme o tom, že zlo sídli aj v navidomoči neškodných prejavoch všedného života.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Čo je zlo

Problém výskytu zla možno rozoberať z hľadiska rôznych duchovných tradícií. Kresťanskí filozofi si vždy lámali hlavy, a aj si budú lámať, nad tým, ako je možné, že vo svete, ktorý stvoril dobrotivý Boh, sa vyskytuje toľko beštiality.

Satan sedí vedľa nás v trolejbuse, možno má podobu úradníka, ktorý nám strpčuje život, alebo je to povýšenecký lekár...

Péter Popper

Niektorí, inšpirovaní povedzme svätým Augustínom alebo iným cirkevným učiteľom, sa priklonia k podivuhodnému vysvetleniu, že zlo neexistuje, pretože existuje len nedostatok dobra. 

Hebrejský mýtus v súvislosti so zlom spomína ovocie zo Stromu poznania, kým v budhizme sa za príčinu všetkého utrpenia považuje nevedomosť.

V starovekom perzskom myslení je zasa zlo (temnota) zrovnoprávnené s dobrom (svetlo) a vraj v celom vesmíre sú čiastočky (častice?) svetla a temna pomiešané.

Boj medzi týmito dvoma silami prebieha neustále, všade a vo všetkom a bojovým poľom sa stáva, samozrejme, aj duša človeka. 

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Podľa predstáv brazílskych Indiánov sme obklopení nepodareným stvorením, a preto je našou povinnosťou vydať sa na cesty a hľadať „zdravú krajinu“. 

Podobných teórií by sa dalo uviesť viac, no faktom zostáva, že človek si naďalej nevie poradiť so zlými pohnútkami v sebe i u blížnych. V informačnej ére nám rozmanité prejavy a podoby zla servírujú denne, na obrazovkách televízorov a počítačov.

U niekoho tie výjavy z vojen či z oblastí postihnutých prírodnými pohromami vyvolávajú depresívne stavy, kým u druhých len utužujú necitlivosť. Človek si nakoniec zvykne na všetko, vraví Dostojevskij. 

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Neškodný život

Podľa maďarského psychológa Pétera Poppera (v roku 2015 vyšla v slovenskom preklade jeho kniha Cesty sebapoznávania) azda najväčším problémom súčasného človeka je, že nemá vlastnú ľudskú identitu, že žije falošným životom prázdneho robota.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C468U na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Nabudúce by niekto z SNS mohol vyriešiť krádež tým, že zatkne náhodného okoloidúceho.


Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Karikatúra denníka SME (Hej, ty! – Györe).


Peter Tkačenko

Stabilitu vlády, sociálne istoty ani vyslanie vojsk v paláci nepostráži.


SkryťZatvoriť reklamu