SME

Skúmali sme kvalitu života. Sme krajinou šťastných ľudí?

Ste šťastní? Zmenil sa váš život za posledné roky k lepšiemu či k horšiemu? A o čo z toho ste sa pričinili sami a v čom sa zmenila krajina, v ktorej žijeme?

Zmenil sa váš život k lepšiemu? (Zdroj: EUROBAROMETER, SME)

BRATISLAVA. Hoci sa hovorí, že za vlastné šťastie si môže každý sám, nie je to celkom pravda. Je totiž súhrou – na jednej strane osobného vnímania vlastného života každého človeka a  na druhej strane  merateľných oblastí života, ktoré na vlastné vnímanie vplývajú.

Jednotlivý človek ich nemusí vedieť sám ovplyvniť. Stará sa o ne štát a vláda, ktorá krajinu riadi. Posledných desať rokov sa s dvojročnou prestávkou nieslo v znamení vlády Smeru a premiéra Roberta Fica.

Denník SME sa na konci druhej Ficovej vlády pozrel na to, ako sa zmenili oblasti, ktoré Slováci označili za dôležité pre kvalitu svojho života.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pre mladú generáciu je to najmä vzdelanie, ktoré ovplyvňuje ich budúci profesný život. 

Viac podobných článkov nájdete na SME+. Vznikajú vďaka vašej podpore. Ďakujeme.

Stredná generácia oveľa viac prihliada na dostatok práce a príležitostí, ktoré jej umožnia sa realizovať. A keďže bremeno financovania štátu je najmä na jej pleciach úplne oprávnene sa pýta na dane a odvody a ako sa s nimi nakladá.

Starších z nás trápi najmä zdravotná starostlivosť, ale tiež výška dôchodkov a sociálne zabezpečenie, aby dokázali po odchode do dôchodku žiť aktívny a dôstojný život.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Jedným z najobjektívnejších kritérií pre všetkých je ekonomická kondícia krajiny, v ktorej žijú. Tá totiž vplýva aj na ostatné oblasti, lebo rozhoduje o množstve zdrojov, ktoré je možné využiť. Preto sme v našej analýze nevynechali ani ekonomiku, jej rast a pohľad reformy.

A hoci každému z vás napadnú aj ďalšie vplyvné faktory, ktoré sú pre kvalitu života dôležité, práve tieto oblasti sa objavili aj na najvyšších priečkach problémov, ktoré trápia Slovákov v reprezentatívnom prieskume agentúry Focus pre SME.

Nezabúdajte však, a dokazujú to aj výskumy, že pre osobný pocit šťastia sú oveľa dôležitejší ľudia vo vašom okolí a kvalita vzťahov, než výška platu a mnohociferné číslo na účte. Veľa šťastia.

Prečítajte si tiež: Sme šťastnejší, hoci máme strach a málo peňazí Čítajte 

Zdravotníctvo padá, aj keď naň doplácame viac

Zomierame skôr, ako by sme mohli, a ak sa dožijeme dôchodku, zostávajúce roky v zdraví môžeme spočítať na prstoch.

Je to v skratke perspektíva obyvateľov Slovenska na sklonku druhej vlády Roberta Fica (Smer), ako ju ukazujú dve nedávne analýzy úrovne slovenského zdravotníctva.

Bol to práve Smer, ktorý keď v roku 2006 preberal moc po druhej vláde Mikuláša Dzurindu (SDKÚ), sľuboval kvalitné a bezplatné zdravotníctvo  ako ústavné právo každého.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu



Dnes po desiatich rokoch, z ktorých bol osem rokov pri moci, je jeho verzia bezplatného zdravotníctva v troskách. Ekonomicky aktívni ľudia, ktorí povinne platia zdravotné odvody na doplatkoch za zdravotnú starostlivosť, zaplatia viac, ako keď odchádzal Dzurinda.

Dôchodok v chorobe

Obyvatelia Slovenska žijú o dvanásť a pol roka kratšie, ako by mohli, keby bola vyššia úroveň zdravotníctva. Tá sa za posledné dva roky prepadla o 13 miest v rebríčku 35 krajín Európy. Spadli sme do najhoršej skupiny, v ktorej nám robí spoločnosť napríklad Albánsko.

Vyplýva to z tohtoročnej analýzy organizácie Health Consumer Powerhouse (HCP) so sídlom vo švédskom Štokholme o úrovni zdravotnej starostlivosti v európskych krajinách s názvom Euro Health Consumer Index 2015.

Indikátor, ktorý hovorí o tom, o koľko kratšie žijeme, sa volá Stratené roky života. V prepočte na stotisíc obyvateľov sa v ňom vo vekovej kategórii 0 až 69 rokov počíta, o koľko skôr ľudia zomierajú v porovnaní s tým, keby mali lepšiu zdravotnú starostlivosť.

Slováci takto strácajú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) takmer 8000 rokov. V prepočte na jedného obyvateľa to je vyše 12 rokov. O menej rokov života prichádzajú nielen ľudia v Česku, ale dokonca v Albánsku. V porovnaní so špičkou Európy zaostávame v prepočte na stotisíc obyvateľov  približne o 4000 rokov.

Podobné údaje ako švédska organizácia publikovalo vlani slovenské INEKO v štúdii Ako Slovensko zaplatí za neliečenie zdravotníctva. Podľa ich údajov, ktoré vychádzajú zo zdrojov OECD, Slováci strácajú približne 5000 rokov, kým vo vyspelých krajinách je to zhruba 3000 rokov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Nielen to. Ľudia, ktorí sa na Slovensku dožijú 65 rokov, majú pred sebou podľa tejto analýzy už len štyri roky v zdraví. Je to menej, ako majú ich vrstovníci v okolitých bývalých socialistických krajinách.

„Na Slovensku je podiel seniorov, ktorí môžu naďalej žiť plnohodnotný život, sotva polovičný v porovnaní s Českom, Poľskom či Maďarskom a menej ako štvrtinový v porovnaní s Nórskom, so Švédskom či so Švajčiarskom,“ píšu autori analýzy.

Vysoký počet stratených rokov a skorý nástup choroby v starobe je spôsobený aj tým, že sa nám dlhodobo nedarí uspokojivo znižovať úmrtnosť najmä na kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvicu alebo vysoký krvný tlak. V úmrtnosti na tieto ochorenia obsadzuje Slovensko v rámci Európy prvé priečky.

Drahé a zlé zdravotníctvo

Napriek tomu dávame na zdravotníctvo z verejných zdrojov najviac zo všetkých krajín Európskej únie. Svedčia o tom najnovšie údaje z Eurostatu. Podľa nich ide na slovenské zdravotníctvo z verejných zdrojov 18,5 percenta. Na štatistiku upozornil Eugen Jurzyca (SaS) na blogu Denníka N.

Stúpajú však aj náklady ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré musí popri zdravotných odvodoch zaplatiť na doplatkoch za zdravotnú starostlivosť.

Niekdajší expert SDKÚ na zdravotníctvo Viliam Novotný (teraz Šanca) v roku 2015 vyčíslil, že napriek zrušeniu Zajacových poplatkov Smerom v roku 2006 pacient za druhej vlády Roberta Fica (Smer) dopláca v zdravotníctve viac ako za druhej Dzurindovej vlády.

„Kým v roku 2005 doplácal priemerne v zdravotníctve 125 eur ročne, v roku 2009 to bolo už 215 eur. Mimochodom, v súčasnosti je to viac ako 300 eur,“ napísal v blogu Novotný.

Hoci sú výdavky štátu a jednotlivca vo vzťahu ku kvalite a úrovni zdravotnej starostlivosti na Slovensku v zjavnom nepomere, druhá Ficova vláda aspoň zabezpečila ich spravodlivejšie prerozdelenie medzi zdravotné poisťovne, ktoré ju financujú.

Deje sa tak cez zavedenie parametra chorobnosti, tzv. PCG modelu. Na základe chorobnosti klientov jednotlivých poisťovní sa im rozdeľujú peniaze z výberu poistného.

Zavedením tohto parametra najviac získala štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, pretože má v priemere starších klientov, naopak, stratili súkromné poisťovne Dôvera a Union, ktoré majú veľa mladších pacientov.

Prečítajte si tiež: Sme šťastnejší, hoci máme strach a málo peňazí Čítajte 

Namiesto reforiem priniesol Smer balíčky

V čase, keď Smer vstupoval do vlády, sa slovenskej ekonomike darilo. Predvolebný rok 2005 bol podľa ekonómov v poradí tretím, v ktorom sa vysoké tempo hospodárskeho rastu kombinovalo s ekonomickou stabilitou.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C45GG na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Šéfredaktorka denníka SME Beata Balogová.

Orbánove médiá vykresľujú Pellegriniho ako mierotvorcu a Korčoka ako vojnového štváča.


Eduard Šebo (3 ku 2)

Eduard Šebo patrí medzi najbohatších Slovákov.


Kde a ako skončili prokurátori zo zrušenej špeciálnej prokuratúry.


a 2 ďalší

Neprehliadnite tiež

Ilustračné foto

K vyučovaniu sa vrátia v stredu 3. apríla.


TASR
Sídlo spoločnosti DIM v Čadci.

O prácu prídu najmä ženy.


Kde a ako skončili prokurátori zo zrušenej špeciálnej prokuratúry.


a 2 ďalší
Ranný brífing SME

Prečítajte alebo vypočujte si najdôležitejšie správy.


SkryťZatvoriť reklamu