Text: Boris Vanya
Okrem bývalých skvelých hráčov Stana Mikitu a Petra Šťastného sa na návštevníkov usmieva aj chlapík, ktorý nenastúpil na žiadny ligový zápas. George Gross.
Malý Juraj Gross vyrastal na Obchodnej ulici v Bratislave. Dal sa na štúdium medicíny, no jeho veľkou vášňou bol šport.
Úteky za slobodou
Príbehy ľudí, ktorí sa rozhodli uniknúť z bývalého Československa za Železnú oponu.
Prečítajte si tiež:
Ihnačák ušiel loďou. A volal Lukáčovi
Cyklista Hutyra si zhotovil balón a uletel
Traja slovenskí kamaráti uleteli na nemeckom lietadle k Britom
Z budúcej modelky spravili rukojemníčku
Stíhač váhal a pýtal sa: Naozaj ho mám zostreliť?
Hral futbal, hádzanú, hokej, stolný tenis, basketbal. Hltal rozhlasové reportáže Josefa Laufera či Štefana Mašlonku. „Veľmi sa mi páčilo, ako prekvapil českých fanúšikov slovami, že Troják má puk na palici. Myslel tým hokejku, ale palica je po česky hlava,“ spomínal s úsmevom po rokoch.
Namiesto lekára sa z neho stal športový novinár. Začínal v Slovákovi, pokračoval v denníku Čas. Po komunistickom prevrate v roku 1948 vedel, že v nových pomeroch nemôže a nechce žiť. Hneď v nasledujúcom roku sa odhodlal na útek.
Prekvapil pohraničiarov
„Z Bratislavy som vyrazil cez Dunaj smerom k rakúskym hraniciam v kajaku. Len v teplákoch, s malým batohom. Bolo skoré popoludnie. Pohraničiari boli takí prekvapení, že ani jeden nevystrelil. Zrejme si spočiatku mysleli, že som niektorý z trénujúcich vodákov,“ opisoval okolnosti svojho úteku novinárom, keď ho v roku 2002 uvádzali do Siene slávy slovenského hokeja.